«   » 

14. máj 2007 05.00 JOKES

Ako bolo na diskotéke v Alfe

V Alfe sa konávali miestne megadiskotéky v prostredí vybavenom socialistickým luxusom, ktorý už zo Slovenska vymizol. Civil nám zabezpečil vstup medzi miestnych ale pocit ohrozenia v nás tak trochu vykýval uvoľnenie. Vystrihovať ten celistvý priebeh zážitkov je ako vyťahovať nite z obrusu. Z tej istej situácie vystrihnete niekoľko historiek a vždy tam zostáva niečo, k čomu sa nesmie odbočovať inak sa nedopracujete ku koncu, ktorým bol odchod do civilu.

Po oblečení civilu tesne po večierke sme sa vybrali smerom k ošetrovni pri ktorej obvykle stávala tmavozelená sanitka ruskej výroby. V nej si ošetrovatelia z inej roty vozili miestne... slečny. Až do doby, keď začali byť výjazdy týmto atraktívnym vozidlom podozrivé a niekto z gúm došiel k názoru, že neplnia proklamovaný účel.

Pred ošetrovňou sme zahli doprava smerom k plotu cez trávnatú plochu so stromami, ktoré javili známky devolučného návratu do čeľade prasličkovitých, asi z pocitu opustenia. Vychodený chodník v tráve nás uchránil pred mokrom a neomylne nás viedol k pletivovému alternatívnemu vstupu.

Potom sme už iba prešli cestičkou bez asfaltu, k výpadovke na Prešov a zahli na ňu doľava do centra. Alfa bola asi 15 minút cesty a keďže nás bolo obvykle tak osem, vždy sme objavili spôsob ako sa naštartovať.

Prvé nápady smerovali k "nášmu" baru, ktorého poloha bola zjavne predurčená pre vojenskú posádku a miestnych tam zelená farba vytlačila. Spočiatku nás to tam bavilo pretože vďační bigoši, ktorým sme pred pár hodinami podpísali vychádzku to prejavovali očakávaným spôsobom.

V momente, keď som mal pred sebou po prvýkrát štyri pollitráky piva, som sa cítil dobre. Neskôr som bol nútený požiadať o zmenu a toto obdobie označujem ako Malibu. Moc na výber nebolo a tak sa vtedy často stávalo, že sme kapúrkovú ťahali aj cez tri štyri fľašky. Ešte si matne spomínam iný tvrdší chľast v štíhlej flaške s tmavou etiketou ale bol to nejaký miestny dovozový artikel, ktorý sa v civilizácii nevyskytoval. Rovnako ako cigarety značiek, ktoré som obvykle poznal len z literatúry (JPS a iné).

Pokiaľ sa nám kapúrková podarila do polnoci, tak nasledovala Alfa.

Po dobrom štarte sa nám zdalo prostredie nadmieru priateľské a preto sme sa bavili vždy veľmi dobre. Na pľaci sme sa usporiadali do tvaru tentoraz kruhu. Jeden z nás podporučíkov pochádzal najbližšie miesta výkonu vojenskej služby a oboznamoval nás nielen s osobitosťou miestnej mentality ale aj rôznymi slovnými perličkami (kapúrková).

Prvým varovaním bola nevypočítateľnosť reakcií miestnych. Samozrejme na nás kričali stovky znamení, že sme "mimo". Veru aj dorazil jeden a pol metrový čerstvý absolvent tínežerského veku s dlhými vlasmi s nohsledom normálneho vzrastu. Obaja spiklenecky dali najavo svoje holmesovské poznatky "Ste z Bratislavy, čo?". Hm, hej. "Ja to tam poznám, bol som tam, 110nu poznáš?" skúsil na mne testovať moju ohromenú reakciu na toľkú znalosť bratislavských reálií. Očakával priam bratské nadšenie z jeho znalostí sveta. A dostalo sa mu ho.

O desať sekúnd napriamil pravú ruku nahor a zároveň sa presunul predo mňa a napodiv dočiahol môj sveter (tričko alebo čojaviem to bolo). S výrazom kobry zahlásil, že on je tu miestny šéf a vlastník sveta a riadi prírodu. V inej formulácii, ktorú si za boha nespomeniem.

"Zaplať vodku" bol výsledok tohto miestneho folklórneho vystúpenia a ja som odolal pokušeniu položiť mu lakeť na plece a zatlačiť do koberca. Nohsled sa nakoniec neprejavil očakávane a nepodporil oprávnenú výzvu svojho bossa. Z toho som usúdil, že ide o ochotnícku scénku a rozhodol som sa, že ide o zaujímavý kolorit miesta. Koniec koncov, náš východniarsky kolega podporučík nejavil známky znepokojenia z neočakávaného vývoja a odobrali sme sa k baru. Ja a náš intelektuálne zameraný kolega podporučík sme tlačili pred sebou malého metalistu k zdroju.

Barmanovi som zakričal cez dnes dávno vyčpelú hudbu aby mne "a tomu hujerovi" dal vodku.

Malý to zavetril neznámy termín a okamžite prepol na "čo hovorí? uráža nás?". Intelektuál zo zadu položil hujerovi ruku na plece a žoviálne poznamenal, že toto je u nás v Bratislave oslovenie pre kamaráta, čo ho nesmierne uspokojilo, vysosal svoju vodku a stratil sa v dave a navždy z môjho života.

Dodnes mi nie je jasné prečo toto oslovenie v ňom spôsobilo také uspokojenie. Najmä preto, že ho používal ten náš východniarsky podporučík.

• tvar - usporiadanie vojakov v nejakom pravidelnom útvare, obvykle zástup v radoch za sebou,

Použitá terminológia: vysvetlivky

Komentáre k obsahu príspevku:

Chcete napísať nesúhlasný komentár? Prosím, zvážte nasledovné: je šanca, aby niekto zmenil Váš názor alebo chcete iba trvať na svojom? V prvom prípade sú Vaše slová vítané.

Chcete urážať? Nepíšte sem urážky a invektívy. Každý, kto na týchto stránkach publikuje je automaticky (doplňte vhodný výraz). Takže už to všetci vopred vieme, čo si myslíte a preto sa neopakujte.

1. A tvoj názor?

---

Tvoje meno*:

Tvoj komentár k príspevku (odkazy na stránky píšte vo formáte TEXTILE!):

Podmienky pre Váš komentár: Tlačidlo na odoslanie stlačte 1x, v texte nenadávajte, nevkladajte linky za účelom SEO, nepropagujte, Váš text musí mať zmysel, neporušujete vlastnícke práva majiteľa tejto stránky, ste pravidelný čitateľ tejto stránky, komentujete príspevok (nie erupcie Slnka) a nemýlite si komentáre s kvákacími fórami a chatom. Používajte formátovanie TEXTILE najmä na odkazy! Rozumiete tomuto poučeniu? áno, nie alebo Týmto sa pošle komentár?