Kde sú preboha tie odkazy?

Poznáte môj postoj k rozlišovaniu odkazov v TEXTE článkov. Toto je ďalší z príkladov, kedy si autor vzhľadu svojho webu doslova narobil do vlastného hniezda.

Cvičenie

Letmo sa pozrite na nasledujúci obrázok a NEČÍTAJTE TEXT. Len jeden pohľad a to stačí.
Kde su tie linky?
Teraz si obrázok zakryte dlaňou alebo narolujte sa k nasledujúcemu textu smerom nadol.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
V nezmyselnej predstave o „škaredosti“ podčiarknutia sa autor rozhodol, že jeho web žiadne mať nebude. Lebo je to „špatné“, zbytočné. Veď ľudia tie odkazy aj tak nájdu. A nikto sa mu až doteraz predsa nesťažoval a on sám predsa vie, kde sú tie linky, tak na čo sa preboha sťažujem a čo kritizujem? Proste klasika argumentov „nepodčiarkovačov“, ktorí si nevšimnú nepriaznivé okolnosti vyplývajúce z tohto rozhodnutia. A v podstate tento článok ani nechce vyvolať zasa ďalšiu prestrelku medzi nimi a mnou. Nemá to cenu – ja ich nepresvedčím a oni mňa už vôbec nie (pretože ma budú presviedčať o veciach, s ktorými môžem prípadne aj súhlasiť ale nepochopia, ktoré prípady mám na mysli, kde je absencia podčiarknutia naozaj dementným rozhodnutím.
Netvrdím, že vždy sa „podarí“ webu odkazy dokonale skryť ako v príklade (preto je to príklad).
Pozreli ste sa na ten obrázok vyššie? Nečítali ste text? Potom vidíte problém totožne s nasledujúcim textom. Ak ste text čítali, tento článok pre vás skončil.
Áno. Nelinkujem zámerne. Obrázok je simulácia vášho prvého pohľadu na nejaký text na webe.
Vidíte v ňom 4 zvýraznené objekty (tučné slová v texte).
Nepozerajte na obrázok a nečítajte text. Viete v tento moment povedať, KTORÉ a KOĽKO odkazov je v texte?
Toto si urobte pre seba ako cvičenie. S výsledkami a vašimi názormi ma nemusíte oboznamovať. Nemusíte mi vysvetľovať duševné pochody „všetkých čitateľov“ (ako si to zisťujú mávaním myškou a pod.). Predpokladajte, že všetky argumenty fanatikov nepodčiarkovania naozaj poznám (skutočne ich poznám!!!).
Pokiaľ ste podvádzali a sledovali text dlhšie, potom sa nebude dať viesť zmysluplná diskusia lebo obídete práve to, čo tvrdím (nielen ja) o vnímaní webu a o tom, ako najjednoduchšie napomôcť rýchlej vizuálnej absorbcii hypertextu, ktorý nie je len suchým textom ale má aj akúsi štruktúru – neinteraktívnu aj interaktívnu.
Preto je obrázok osekaný – iba časť s článkom. Aby bolo jasno, KAM vždy s tým podčiarkovaním mierim – a kde jednoznačne trvám na takom zvýraznení odkazov, aby nemohlo dôjsť k zámene za neinteraktívne zvýrazňujúce prvky.

Podčiarknutie textu je škaredé

Z teórii typografie vieme, že podčiarkovanie je veľm zaznávaný (nedoporučovaný až zakazovaný) prvok pre elegantné texty. Žiadny typograf nepoužije v súvislom texte na jeho zvýraznenie podčiarknutie. Tým je všeobecne tento prvok vylúčený z „dekoratívnej“ palety možností vizuálneho odlíšenia častí textu.
Preto je pre hypertext práve podčiarknutie vhodným prvkom. Je dostatočne známe, čo v hypertexte znamená. Nekoliduje s vizuálnymi neinteraktívnymi prvkami (viď. predošlý odstavec) a vymýšľať niečo podobné je ťažké.

Máte pripomienky?

JOKE: Kto mi v komentári spomenie, že prvky menu (a pod.) by sa snáď podčiarkovať nemuseli, ten vyhrá Spravodajskú cenu slepého a hluchého krtka. :-) Dopredu teda hovorím, že nie som ortodoxne za VŠETKO PODČIARKOVAŤ. Som len zástanca toho, že ak podčiarkovať, tak na logických miestach a ak nepodčiarkovať, tak tam, kde VIZUÁLNE prevedenie prvku INAK naznačuje jeho interaktivitu (položky menu, ušká záložiek a pod.).
Ešte poznámka k vlastníkovi článku, ktorý som si odfotil: vybral som si ho ako reálny príklad. V žiadnom prípade to nie je útok na neho, nemám za cieľ ho uraziť. Takisto nechcem aby sa tu vyskytli útoky na mňa „spoza kríkov“. Mohol som si kľudne nájsť iný príklad inde ale tento bol poruke. Ospravedlňujem sa vopred, že sa mi podarilo vybrať práve jeho web.
Pamätajte, že komentáre by mal písať iba ten, kto nemá problém s vnímaním napísaného a v prípade svojich náhlych popudov k dedukcii toho, čo vypovedané nebolo sa radšej riaďte systémom „radšej sa opýtam predtym, než začnem mať blbé reči“.

Written by rony

11 komentárov

Smad

Doplnenie komentára:
Pri tlači článku z browsera je pekné, keď sa odkazy vytlačia napríklad: +viac info+ [http://nieco.niekde.sk]
Toto sa tuším dá nejako jednoducho dosiahnuť cez css.

rony

ano, klasicke hratky pomocou dynamickeho generovania HTML kodu a CSS – display:none pre screen u casti v hranatych zatvorkach.
Su to uz take „vychytavky“ pre pripady, ze URL je ucelne zobrazit pri tlaceni.
Samozrejme toto ide pomimo toho, o co pisem – ak mas v clanku vyznacenie linkov podobne zvyrazneniu slov tak sa ti mozu pliest. Priklad z obrazka je jednoduchy screenshot obrazovky a bohuzial pohladom nerozpoznas co je odkaz – a to je chyba.

emmacore

Rony, suhlas. Neznasam podciarkovanie v texte, zlamal by som ruky ludom, ktori su schopni nieco napisat boldom a este podciarknut. Ale na web to patri. Inak na ne ludia jednoducho neklikaju.

dusoft

Ono by bolo zaujimave aj vypatrat, preco zrovna podciarknutie volil napr. Berners-Lee. Myslim, ze to jednak vychadza z typografie podciarknutie sa nepouziva) a tiez z limitu grafickych vystupov v danom case (podciarknutie funguje aj v ASCII…)

rony

nie som si isty ci textovy rezim mal podciarknutie
Ale tiez by ma historia zaujimala
Myslim ze to je podobne ako so zavinacom ;-)

Anonym

Myslim, ze textovy rezim podciarknutie pozna. Zalezi skor od toho, co berieme ako textovy rezim. Ci sa bavime striktne o ASCII, alebo o ANSI, alebo nejakom dalsom rozsireni. Pokial ide o ANSI, tak urcite podciarknutie bolo. Aj par zakladnych farieb (na monochrome reprezentovanych skor ako bold)

dusoft

Tak som to trosku preskumal:
„The biggest blunder is that links are underlined text. This was only one of a whole host of proposals of representing what links should look like. Some people used typographic indicators, colors or symbols. Almost anything would be better than colored and underlined, because colored and underlined reads like emphatic.“ Bernstein, Eastgate
* sumar: boli rozne navrhy, aj farebne odlisenie alebo odlisenie symbolmi. a podla neho by bolo hocico lepsie ako farebne a podciarknute, pretoze to znamena zdoraznenie/zvyraznenie textu.
Pozrite tiez prvy prehliadac s linkami / autor Berners-Lee, CERN:
http://info.cern.ch/NextBrowser1.html
Odporucam tiez precitat si cosi o projekte Xanadu, co bola dokonala verzia hypertextu (aj s kompletnym versioning systemom stranok), zial sa koncept neujal:
http://ei.cs.vt.edu/book/chap1/htx_hist.html
Hyperlink prvykrat pouzil v roku 1964 alebo 1965 Ted Nelson z Project Xanadu.
O grafickych stvarneniach som viac zial nenasiel.

rony

myslel som textove rezimy Hercules, cga, ega a pod. Je to davno vobec si nespominam.
Dusoft pamatam si na par hypertextovych rieseni napr. Dost popularny Techelp co bolo cosi ako rukovat vnutornostami pc a bolo to riesene ako hypertext. Tam sa tiez linky znacili netusim ako ;-)
Viem ze zvyraznovanie odkazov podciarknutim mali prve graficke prehliadace.
Fakt by bolo zaujimave vediet viac presne o tomto. Vyzera ze dnesne hadky nad vyvojom hrml su take isre ako diskusie pred rokmi ;-)

Petr S.

Díky za komentář na mém blogu a za námět k zamyšlení.
Máš pravdu – většinu uživatelů dnes na webu tvoří lidé, kteří se nepříliš dobře orientují (nemyslím tím teď vůbec tebe) a není dobrý přístup jim ztěžovat přístup k odkazům v článcích. Proto jsem linky v textech článků změnil na podtržené. Uvidíme, jaký to přinese ohlas.
Nicméně nemyslím, že je nutné mít všechny odkazy na webech podtrhané – například v menu je to většinou zbytečné (vždy záleží na designu, rozvržení prvků na webu apod.)

rony

[10] ano, mas pravdu, nie je nutne to prehanat. Ako som napisal, pokial interaktivnost prvku vyplyva z inych jeho vlastnosti, tak podciarkovanie nutne nie je – polozky menu, zalozky a pod. V podstate staci si uvedomit, ci skutocne to je odlisitelne jednym pohladom hocikomu. Chce to iba trosku odstupu.
Velmi pekne dakujem za reakciu, zelam vela stastia.

Comments are closed.