Vaša firma ešte netwittuje? Dobre robí!

PR vírus zasahuje. Ak Vás vo firme samých nenapadlo twittovať, tak to za Vás urobí Vaša PR agentúra. Je to in. Byť socializovaný, používať twitter, facebook, linkedin, vyrábať guerilla reklamy, pokúšať sa vyvolávať viralne kampane. Hlavne všetko sterilne, umelo, kričiac do sveta „strašne moc premýšľame nad každým slovom“, „kopírujeme názvy svojich PR oznámení“, „pozor, aby sme nevybočili z rytmu“.
Takže síce vo firme máme zamestnancov, ktorí fungujú na fejsbúku, nedobodaj pokeci, či dokonca blogujú, tak im dôrazne zakážeme externú komunikáciu na tému „naša firma“. Nechceme, aby sa von dostávali neschválené informácie (obsahovo ale aj formou), co je legitímna požiadavka a nedá sa protiargumentovať. Ak máme interné PR (hovorcu, hovorkyňu), tak žije vnútri a jej prejavy sú nakoniec zlievaním informačných tokov vo vnútri firmy a občas sa neprefiltrije do prejavu prílišný chlad a ani neexperimentuje vo forme. Pokiaľ naviac máme PR riešené externe, tak nám môže táto firma ponúkať v rámci „budžetu“ balíky služieb. Voľakedy možno neumelé SEO praktiky (dnes už nepokryte označované za spamovanie) či „blogovanie“ a dnes komunitné systémy.
Nejakým mne neznámym spôsobom tak vznikajú „twitterovské“ účty firiem. Svet, kam si ľudia zapisujú svoje postrehy, poznámky ako náhradu obyčajného utrúsenia pár slov. S čarom spontánnosti, akceptovateľným subjektívnym pohľadom, nepravideľnosťou témy, rozsahu, citového rozpoloženia. Občas osobné, občas nasrané, niekedy humorné. Raz začas nezištný link a inokedy vypočítavé SEO.
Otvoril som si zopár PR twitter účtov z článku Slovenské značky na Twitteri.
Ups. Prvé tri otvorené boli smiešnosti typu: Niečo sme urobili (nadpis PR správy, ktorou doteraz spamovali 200 slovenských novinárov a tlačové agentúry; čo im už posledné 4 roky padalo samo do spamových košov), k tomu link na firemný web. Ďalšie twitty sú plné slov „Odstávka“, „Odstávka“, „Odstávka“. Skvelé. To potrebujem vedieť. Mierne vybočuje z tejto schémy mBank, kde je aspoň vidno rozmanitosť – čo je ale CIELENÁ forma externej komunikácie mBank (to musím podotknúť!), čiže žiadna nenútená spontánnosť ale stratégia.
Takže firme nakoniec rôzne tieto módnosti realizuje akási PR agentúra (pretože má v sebe ľudí, ktorí neustále hľadajú nové formy médii, kam by napchali svojich klientov) a tak to potom aj vyzerá. Informácie sa premelú rôznymi mlynmi až nakoniec vznikne sterilná informácia a vlastne nezáleží, či je tapetovaná v miestnosti „Tvrdé slová“ na akomsi webchate alebo do skupiny „Naša firma“ na fejsbúku.
Ja tomu proste neuverím.
Uverím insiderskému weblogu, uverím skupine vytvorenej zamestnancami firmy na fejsbúku. Ale keď spätne vidím celú históriu vypublikovanú na danom médiu, tak vidím schému, ktorej sa PR komunikácia nevie zbaviť. Kľudne pochopím, že nadšenecký weblog zamestnanca je písaný s vedomím firmy ale neznesiem ak sa do toho začnú montovať PR stratégovia a špekulovať nad tým ako to „zlepšiť“. To proste nejde.
Ak to tak má byť, tak je zbytočne „twittovať“ na Twitteri. Veď ten istý obsah môžem publikovať na vlastnom webe – a ak tam už tento obsah existuje, tak potom nie je to twittovanie zbytočné?
Kľudne si doplňte všetky možné komunitné systémy miesto tu spomenutých.

Written by rony