Jean Michel Jarre: Hneď prídem!

Jean Michel naštartoval koncertnú sériu pre rok 2009 pod názvom IN > DOORS a hneď po premiére v maďarskom Debrecíne bola v poradí Ostrava. Na tento koncert som sa špeciálne tešil pretože situácia vyzerala tak, že by som sa bez problémov mohol s Jean Michelom stretnúť. Od toho okamihu som si chcel splniť sen a mať fotografiu na pamiatku.

Cesta

Keď som konečne v utorok ráno vstal už mi nezostalo veľa času. V Ostrave sme chceli byť už o druhej poobede práve kvôli nadštandardnému programu, ktorý ma čakal. Znamenalo to vyraziť už po deviatej. Po zastávke v Žiline sme cez Čadcu vyrazili smerom do Ostravy a pred ostravský hotel Imperial sme skutočne dorazili po druhej.
Najprv sme parkovali pri nejakom kostole o pár blokov dalej a po zistení situácie pred hotelom sme preparkovali autá priamo predeň.

Imperial

Jean Michel sa do Ostravy presunul z Maďarska ešte v noci a tak sme čakali v recepcii, kým výjde z hotelovej reštaurácie. Medzitým sa medzi nami zastavili rôzni ľudia z jeho teamu a tak sme sa dozvedeli pár informácii o tom, čo ako a kde bude. Medzi nimi boli aj Jarreho spoluhráči Francis Rimbert, Dominique Perrier a Claude Samard Polikar. Samozrejme k nim obvyklý sprievod rôznych manažerov, tam mená neposkytnem keďže ledva som zvládol pár ľudí zaradiť: Jean Michelova manažerka, anglicky hovoriaci turné manažér a pod.

Napodiv sa v hoteli objavil jeden evidentný fanúšik v OXYGENE tričku avšak práve v tom čase boli všetci hudobníci na izbách :-) Preto aj Frederik a Nalimer vymýšľali ako niekoho z hudobníkov nachytať na nejaký žart.
Približne o piatej prišiel k nám do recepcie Jean Michel a o 17.20 som už bol odfotený. Zapísali si nás do zoznamu pre pohyb v zákulisí.
Podľa správ Jarreho tímu im poblúdila cestou z Debrecína technika a zvukové skúšky sa oneskorili – v tom čase už vlastne mali skúšať. Jean Michel to využil na prechádzku mestom a my čakaním na odchod do ČEZ arény k druhému bodu programu.

Backstage

V ČEZ aréne sme chvíľu počkali pred plotom aby nám odovzdali červené guest nálepky, ktoré poslúžili na prekonanie ochranky pri plote :-) Vnútri už sme pocítili ich obmedzenie a tak sme počkali už na konečné visačky s označením AAA. V ten okamih sme sa stali skutočnými VIP osobami s primeraným prístupom celého ochrankárskeho okolia (otváranie dverí, úsmevy atď.).
Tu sme znovu narazili na fanúšika v Oxygene tričku, ktorého sme videli v recepcií hotela. ;-)
Konečne sme mohli slobodne do priestoru s kuchyňou, stolmi a vstupom do backstage a šatní. Okolo nás pobehovali ľudia z techniky a presúvali kolieskové škatule všetkých možných rozmerov a všetky šli vchodom vľavo od pódia (pri pohľade čelom do publika).
Samozrejme popred naše stanovisko pendlovali aj hudobníci, na chvíľu sa zastavil aj Jean Michel s hláškou „Hneď prídem“ :-)
Do začiatku koncertu oficiálne zostávali dve hodiny ale už vtedy sme vedeli, že sa z 20.00 posúva o pol hodinu neskôr.
Tento čas som využil na sledovanie zvukových skúšok z priestoru vedľa a za pódiom. Hneď vľavo (z pohľadu hudobníkov) bolo „zvukárske“ Účko s obrazovkami Apple notebookov a všetkými mysliteľnými gombíkmi a káblami.
Za pódiom boli štyri hydraulicky ovládané stojany so svetlami – na koncerte sa pohybovali hore a dole, mali známu tvár s očami a ďalšími svetelnými efektami – polopriesvitná opona za pódiom. Z každej strany pódia naplno bežali generátory pary aby zvládli naplniť celú arénu nevyhnutným „dymom“ cez ktorý svetelné lúče vytvárali neskutočné efekty.
Hudobníci postupne skúšali všetky nosné motívy skladieb a aj keď nás odhovárali od sledovania skúšok – zdôrazňovali moment prekvapenia pri vizuálnych efektoch – tak to bol rozhodne jeden z najdôležitejších zážitkov.
Jean Michel niekoľkokrát odskúšal laserovú harfu. Videl som ju samozrejme z iného uhla a hlavne toľkokrát, že by som musel prejsť aspoň tri koncerty za sebou a bolo by to málo :-)

Koncert

Okolo ôsmej sa už schyľovalo ku koncertu a ani sme nezaregistrovali, že hľadisko sa zaplnilo ľudmi.
Štvrťhodinu pred koncertom som konečne zasadol do druhého radu a čakal na začiatok.
Autentické zápisy dojmov ľudí nájdete na českom Jarre fóre. Článok na musicserver.cz (doporučujem pre vyváženie diskusiu pod článkom!!!),
Začiatok bol ako zo Starwars (v dobrom slova zmysle!!!). Veľmi podobný koncertu v Číne. Pódium osvetlil ostrý trojuholník zhora šikmo až ku kraju pódia. Jean Michel najskôr zdvihol ruku a vystúpil zo svetla s klávesmi na krku.
Amatérsky záznam:

Hudobníci nás pred koncertom upozorňovali na svetelné efekty, ktoré si užijú ľudia vzadu, s čím pri pozeraní fotografií súhlasím. Aj keď mať nad sebou extrémne ostré farebné pruhy lúčov svietiacich cez vygenerovaný dym a to priamo nad sebou – aj to má svoje čaro. ;-)
Nie veľmi presný obrázok atmosféry prináša nasledujúci amatérsky záznam trochu viac zozadu:

Ďalšie zazoomované video priamo na Jeana Michela:

Celý zoznam odohraných skladieb nájdete na jarre fóre. Z neho je vidieť výber najväčších „peciek“ bez snahy pretláčať najnovšie veci.
Po zážitku z komornejšieho koncertu v Bratislave som bol sklamaný chladnejším publikom. Pri čakaní na začiatok sa dvakrát ozvalo „synku hobluj“, čo trochu rozosmialo publikum ale počas samotného koncertu sa publikum príliš neprejavilo.

Opäť v backstage

Samotní hudobníci sa nás pred koncertom pýtali či nevypredaná hala znamená vplyv krízy, čo sme viacmenej potvrdili :-)
Po koncerte som sa odobral opačným smerom ako väčšina publika – vpravo od pódia opäť do backstage. Keďže sme sa na koncert rozdelili – polovica v druhom rade a polovica na tribúne, tak sme sa tam stretli.
Preparkovali sme autá medzi kamióny za plot akoby sme tušili, že sa zídu :-)
Technika okamžite začala baliť veci a v celom tomto organizovanom mravenisku sme čakali na hudobníkov a manažment aby sme sprostredkovali svoje dojmy :-)
Jean Michel vo svojej šatni diskutoval veľmi dlho s technikmi všetky problémy počas koncertu. Všetky mohol postrehnúť nanajvýš fanúšik s dobre napočúvanými skladbami. Evidentne ho rozladil prvý problém s laserovou harfou – počas hry na nej musel odbehnúť ku strojom a odvtedy bolo občas v hre cítiť zaváhanie. To však k živým koncertom patrí a minimálne možno povedať, že sme si ho nevypočuli „z pásky“. Prečítajte si Nalimerov text z Jarre fóra.

Nakoniec Imperial

Náš tím „votrelcov“ ešte chcel hudobníkom darovať nejaké drobnosti a keďže to nakoniec u Jeana Michela vyzeralo na naozaj dlhý rozhovor s technikmi, tak neviem ako padlo rozhodnutie, že všetkých troch zoberieme vlastnými autami do hotela.
Do môjho auta sme s Nalimerom zobrali Clauda (bicie) a do trošku väčšieho Frederikovho (na fotke vpravo) francúzskeho vozu Francis a Dominique.
Mal som si hneď zapnúť navigáciu :-) čo sa vypomstilo blúdením po slepých uličkách – do hotelu Imperial sme však dorazili ešte pred Jeanom Michelom :-))) čo bol cieľ.
V hotelovom bare s nami ešte hodinku (???) posedel Dominique a Francis. Nalimer do nich neustále tlačil aby použili sample z fujary pre niektorú zo skladieb (tuším aj presne vedel do ktorej).
Claude Samard si nás ešte párkrát odfotil:
Claude Samard Photo
Photo by Claude Samard (webalbum on myspace)
Tesne pred odchodom odomňa Jean Michelova manažerka vyžobrala dve cigarety a to už sme boli na odchode pred hotel nasadnúť do áut. Smer Bratislava.
Pred šiestou ráno som bol doma a nasledujúce dva dni som sa synchronizoval s realitou :-)
Fotowidget z jarreblog.com:

Záver

Keď to zhrniem, tak všetko, v čo som dúfal sa stalo a ešte viac:
* videl som Jeana Michela,
* mám s ním fotografiu na pamiatku (vďaka Nalimer),
* videl som hurhaj v backstage,
* spoznal som Jarreho hudobníkov,
* že vlastným autom ich aj odvezieme – to sa mi ani neprisnilo :-)
Samotný koncert bol neskutočný ale v kontexte všetkých udalostí hral sekundárnu rolu. Zážitky, ktoré mi musí úprimne závidieť každý fanúšik.

Written by rony

1 Comment

alian

Report ako z rozpravky! Uplna parada, mozem len ticho zavidiet – ocividne si si tu uzival ;)

Comments are closed.