Z denníka začínajúceho držiteľa služobného telefónu

„Príďte si po telefón.“ Pozerám ako sa odkiaľsi vynára objemnejšia krabica zabalená v taške z Terna. Šéf sa tvári akoby mi odovzdával kľúče od služobného BMW triedy 5. Ja však vidím notorickú ošúchanú a prefláknutú Nokiu kupovanú na palety všetkými firmami. Asi aj na svete. Neviem na nej ani rozoznať model a už vôbec nechápem prečo sa to Nokia snaží vôbec baliť do pomaľovaných krabíc. Mikroténové sáčky by logistiku uľahčili a obalenie penou na ľahšie prehadzovanie vidlami by konečne zo služobného mobilu prestali robiť honor láskavo poskytovaný zamestnávateľom.

Už teraz viem, že vnútenie služobného mobilu je predzvesť dlhodobého trápenia. Balím krabicu bez otvárania medzi rožky a padám. Formality budú neskôr asi ako keď si sadáš do voňavej sedačky, mačkáš START a ideš sa vytešiť po firemnom parkovisku s tmavomodrým ľadvinovcom. Necítim sa tak ale nevylučujem, že ešte doznieva čas, kedy služobná Nokia na opasku bol šperk. A existencia v súkromí funguje iba a výhradne prostredníctvom služobného čísla a roky rokúce ľudia plávajú v súkromí menením čísiel a menšími prestávkami zo šuflíka vyhrabaná Easy supluje náhle výpovede z práce.

Prichádzam do kancelárie a hanbím sa. Doniesol som si služobný mobil a chcem ho schovať. Spodný šuflík. Ten pocit zožiera. On je tam a cítim ho.
SIM kartu presúvam do skutočného mobilného telefónu až zajtra. 16.00 a padám domov.

Druhý deň

Rozbaľujem krabicu a dolujem SIM kartu. Nokia ma nezaujíma. Chvíľu laborujem s PUKmi a PINmi. Štandardné nezmenené čísla. Prichádza mi SMS, že operátor na moju (uha!?) žiadosť vypína roamingové hovory. V mojom mobile sa nezasvietilo písmenko E pre dátové prenosy. Chápem :) ani ajťák nemá nárok.

Pred štvrtou zapínam Airplane a padám domov.

Tretí deň

Ráno mi naskákali divné SMSky, že zmeškané volania. Vymazávam ich a deň prebieha v pohode.

Štvrtý deň

Vymazávam SMSky zmeškaných volaní. Niektoré čísla sú vytrvalci. Je piatok. Večer mi nedalo a vypol som Airplane. Nedotočila sa minútová ručička a mobil zvoní. Prestane. Prezváňač? Je mi hneď jasné o čo ide. Bývalý majiteľ porozdával číslo komukoľvek to šlo a chudáci si zvykli, že im z firemného mobilu zavolal naspäť. O dve hodiny som už celkom otrávený. Mobil zvonil už snáď šesťkrát. Prezváňam naspäť. Vzápätí volá iné telefónne číslo. Začínam tušiť, že vetu „On už toto číslo nemá od minulého týždňa“ si musím nacvičiť.

Piaty deň

Deň začína zvonením mobilu. Je jasné, že ma budí. V záchvate si myslím, že služobný problém. To mi pripomenulo, že si do mobilu musím nasypať firemný telefónny zoznam. „On už toto číslo nemá od minulého týždňa“.

Šiesty deň

Od sobotného obeda mám zapnutý Airplane.

Druhý týždeň

Ráno v práci ten diablov stroj zapínam. Mažem zmeškané SMSky. Beriem firemný telefónny zoznam a konvertujem ho na CSV.
Týždeň prebieha v znamení „Od už toto číslo nemá dva týždne“. Prezváňačom prezváňam naspäť. Máloktorý pochopí, že NEMÁM v úmysle mu volať a moje prezvonenie je niečo ako – prezváňaš ma ale ja ti nezavolám, tak musíš ty. Takže prezváňajú kľudne aj päťkrát za sebou.

Tretí týždeň

Prezváňanie ma nebaví. „On už toto číslo nemá tri týždne“ nenávidím. Je mi jasné, že s takýmto služobným číslom napočítam s kľudom 100 týždňom a vždy sa nájde pomätenec súkromne volajúci bývalému držiteľovi. :) Z internetu sa vynára mašinka s menom Blacklist. Stojí 12 dolárov.

Štvrtý týždeň

+1 týždeň do odpovede. V priemere 3 volania denne. Niektorí experti volajú o druhej po polnoci. Prichádza mi papier o pridelení telefónu a čísla. Klasické žvásty opäť sa mi pripomenulo to BMW. Limit na volania a hlavne samozrejmá veta, že prevolané nad limit mi strhnú z platu. Našťastie som to už vedel vopred a nemám nijakú potrebu volať. Ani služobne a už vôbec nie súkromne.

Druhý mesiac

Kúpil som blacklistový program a v záchvate zúrivosti blokujem všetky príchodzie volania.

Tretí mesiac

Už tri mesiace nemá toto číslo. Konečne som si ako tak vyladil blacklistový program. Ešte som nemal skutočné služobné volanie. Odoslal som jedinú SMS a raz som volal kolegovi v štýle „mám tu dva mobily, tak skúsim teraz tento“.

Premýšľal som, čo by sa stalo, keby mi niečo strhli kvôli účtu na mobile. Napríklad keby ma niekto – neviem ako by sa mu to podarilo – naozaj nutne služobne potreboval vysosať nad limit. Prisahal som si, že ho pôjdem komusi tresnúť na stôl. Vôbec ma totiž nezaujíma mobil ale to, čo mi zostane z výplaty. A primeraná obrana mojich peňazí je odstrániť nákladové položky.

K omletej vete pridávam prosbu o vymazanie tohto čísla. O mesiac pridám aj zmienku o treťom tisícročí a fakte, že je to jednoduchá operácia v akomkoľvek mobile. Platí to o tých, čo pristávajú v blackliste.

Prešibaný je ten blacklist. Všetci prezváňači totiž sú zdvihnutí a položení.

A čo otázka – čo ak je to dôležitý hovor pre mňa?

Naučte sa jeden solídny základ. Ak je niečo skutočne dôležité, v mobile máte funkciu pomenovanú SMS. Vyťukajte ju, napíšte čosi konkrétnejšie ako „zavolaj mi“ – napríklad dôvod, ktorý spôsobí, že naozaj zavolám. Ak príjemca dlhodobo nedvíha, SMS rieši všetko. Ak neodpovedá…
Služobný mobil je prostriedok ako neustále a pravidelne rozčuľovať.

Nie je to BMW radu 5.

Toto je literárny útvar. Fikcia. Pochopili ste? Také to „so skutočnými osobami, udalosťami, miestami nemá nič spoločné a podobnosť je čiste náhodná“. Tak tu neriešte nezmysly. Alebo môžete. Spolu s kľúčmi od toho auta. Ale pristavte mi ho pred firmu až v pondelok. Dík.