Základné chyby pri stavbe layoutu laikmi

Niektoré nástroje umožňujú konštrukciu stránok laikmi. Tí majú problémy s uchopením abstraktných predmetov a často si neuvedomia problémy, ktoré si narobia sami.


Kým grafik alebo kodér pozná problémy viacstĺpcovej sadzby a ovláda ich vzťahy čojaviem k viewportu, veľkosti okna prehliadača a ich vplyv na dlžku stránky aj BEZ toho, aby na vlastné oči videl dokonale všetky možné varianty ich zobrazenia od jedného extrému po druhý, tak laik vníma výhradne SVOJU obrazovku. Takže ako keby stavia webstránku len pre seba.
Častokrát má fóbiu z dlhej stránky (prakticky čokoľvek, čo presahuje za viewport smerom nadol). Paradoxom tejto fóbie je výsledok ich snahy: široké webky.
Povie si napríklad, že v dvojstĺpcovej sadzbe MUSIA byť logicky stránky dlhšie a „nikto“ ich nebude rolovať. Prax ukazuje, že na dĺžke nezáleží ale je nutné stránku stavať tak, aby bolo jasné, že pokračuje za „zlomom“. Pojem zlom stránky poznáme z tlačených novín. Tie sa distribujú zložené a v hornej polovici sú „akože“ exkluzívne veci a za zlomom „vraj“ menej. Obe polovice sú však prvá strana novín. Pri sadzbe sa snažíme vplývať na ľudí tak, aby prešli za zlom. Aby bolo evidentné, že to za zlom pokračuje.
Takto isto to funguje aj na webe.
web-design
Ak si v hornej polovici stránky nezapraceme miesto rôznymi bannermi, reklamami, či čímkoľvek, čo by odsunulo CELÝ obsah nadol, tak vždy dosiahneme, že textový obsah začína pred zlomom a viditeľne pokračuje kdesi dole.
Preto je dobre robiť odstavce s textom tak, aby boli vizuálne také „pruhy“, ktorých koniec nemusí končiť pred zlomom.
Laik sa však chce vyhnúť dlhému pruhu textu, tak spraví to, čo si vie predstaviť.
Prvé jeho opatrenie je viacstĺpcová sadzba a rozkúskovanie textu do krátkych odstavcov, ktoré rozlepí po stránke ako poštové známky.
Snaha skrátiť text je chvályhodná, no nesmie sa to diať tak, že dlhý text rozdelíme na kúsky a VŠETKY kúsky na stránke zostanú. Takto to totiž nie je.
Laik z dvojstĺpcovej sadzby urobí trojstĺpcovú v predstave, že tým sa stránka zázračne skráti.
Ak máme akvárium a plastové dosky, ktoré do neho strkáme. Zmení sa výška hladiny tým, že do nej strčíme ďalšiu predeľovaciu dosku? Nie. Prečo by sa mala zmeniť dĺžka stránky pridaním stĺpca?
Vysvetlenie: celkový plocha textu/obsahu, ktorý chcem na stránku „napchať“ sa nemení. Ak chceme stránku skrátiť, nemeníme šírku stránky ale zmenšujeme plochu zabranú obsahom.
Ako zmenšíme plochu obsahu? Jednoducho: skrátime text. Meníme formulácie, zjednodušujeme, hľadáme duplicitné a zbytočné informácie.
Vlastne môže. Obvykle platí pravidlo, že nesmieme robiť príliš široké stĺpce s textom. Platí to veľmi silne na dlhé texty. Pre jednovetné boxíky je to skoro zbytočné – široké pruhy textu sa zle čítajú ak ide o súvislý text. Myslite na to.
V tejto situácií, ak mi celkový layout stránky dovolí a máme preddefinované nejaké limity na šírky stĺpcov, tak laik pridá stĺpec a nejaké minimum šírky celej stránky sa zvačší. Tým pádom ľudia s obrovskými monitormi si nič nevšimnú (ani náš laik návrhár). Stránka sa zázračne skráti.
Sekundárnym efektom trojstĺpcovej sadzby je rozptýlenie pozornosti čitateľa.
Pokiaľ ju zvolím s vyššie uvedenou snahou, obvykle je rovnocenný obsah rovnomerne rozdelený „všade“.
Naša snaha by mala byť, že obsah by mal začínať v jednom bode a pokračovať nejakou prirodzenou cestou – tak nejako u nás platí, že nadol. Ak existujú nejaké „postranné“ informácie, tak by mali byť doplnkové a vizuálne by tak aj mali pôsobiť.
Ten jeden odpichový bod vieme dosiahnuť rôznymi spôsobmi: využitie prirodzených miest, vizuálnym usmernením.
Prirodzené spôsoby sú napr.: v stránke je jeden dlhší stĺpec s textom (štrukturovaný, s obrázkami, proste nie ako v beletrií) a na tom nám vždy spočinie oko.
Vizuálne usmernenie spočíva v tom, že to, kde má začať je výraznejšie a ostatné prvky sú trochu potlačené – menej kontrastné, menej farieb.
Veľkou chybou laických návrhárov je nadužívanie vizuálnych prvkov strhávajúcich pozornosť. Obvykle majú problém v tom, že používatelia ich stránky nepozerajú. Uzavreli sa totiž v kruhu. Zle navrhli stránku, ľudia sa v nej neorientujú. Tak pridajú ďalši „kričiaci“ prvok medzi tie, ktoré tam vložili predtým. A ľudia ich stránku ešte viac ignorujú, lebo nevedia, kde na nej začať a zároveň ich ostatné prvky neustále vyrušujú.
Opäť používajú slabé vedomosti o vplyve stránok na pozornosť či na rozdiely medzi rôznymi médiami (webstránka má iné princípy na upútanie pozornosti ako TV, či tlačená stránka). Preto sa uchýlia k tomu, čo poznajú ako propagačný prvok. Ku bannerom.
Najskôr to samozrejme skúšajú klasickými prostriedkami – umiestnením dokumentu na svoj web a jeho zaradením do štruktúry. Asi očakávajú búrlivé reakcie publika ale tie nikdy nenastanú. Nanajvýš sa ozve pár ľudí, že to nenašli.
To posilní ich presvedčenie, že nabudúce to treba nejako zvýrazniť. Tak takú informáciu ovešajú vyboldovaním, vyfarbením. Ani to nepomôže.
Pokúsia sa potom o zduplikovanie informácie aj pridaním „malého banneru, tu, kde to nevadí.“ Tak majú ľudia tú istú informáciu viackrát. Keď na to prídu, tak si len povedia, že je to otravné a strácajú čas pozeraním na to isté v modrom.
Lenže nezáujem vyprovokuje a autori obsahu a návrhári v jednom sa pokúsia o ešte agresívnejšie metódy. A vždy len znásobujú duplicity k jedinej informácii. Takže trebárs začnú okrem klasickej stránky s informáciou vnucovať odkaz na ňu rôznymi intersitialmi, veľkými farebnými plochami (veľkoplošné bannery).
christina-hendricks-chickolith
V tomto momente už narazí stavba stránky na problém so zlomom stránky. Obsah sa takto pomaličky a nenápadne presúva zaň.
Ľudia v tomto momente o web stratia záujem – pred zlomom sú graficky pekne vyvedené rámiky s bannermi. To by ani nevadilo ale stránka sa v podstate už prestala meniť. Ak totiž aj tie bannery vymieňate, tak si to ľudia príliš nevšímajú – vidia, že sa na tom mieste neustále nejaký nachádza a práve to nie je totiž žiadna zmena.
Omnoho viac totiž vnímajú ak je na stránke práve tá štrúdľa, kde navrch pribúdajú nadpisy s anotáciami. Omnoho rýchlejšie si totiž všimnete, že znenie prvého nadpisu sa zmenilo od poslednej návštevy.
Ako z toho von? Nijako. Problém s nepochopením princípu nezmeniteľnosti OBSAHU zabraného textom je v tom, že je to abstraktný pojem. Problém s prepĺňaním stránky „kričiacimi“ upozorňovacími prvkami sa nevyrieši (neprestanú to požadovať a robiť) pretože vychádza z platného pravidla. Ak niekam umiestnim kričiaci prvok, tak si ho všimnem. Problém príliš veľkého množstva kričiacich prvkov je opäť neuchopiteľný problém.
Kam ste sa najdlhšie pozerali na tejto stránke?

Written by rony