Jasne, bannery nefungujú

Tak nejako medzi nami všetci vieme, že bannery nefungujú. Aj tak však existujú. Je tlak ich používať, umiestňujú sa.
Otázka je, kto ich chce nasadzovať a prečo a kam. Toto všetko treba analyzovať a rozdeliť, lebo motivácia sa mení.


1. dôvod: dôkaz, že niečo robíme
Viditeľný banner je proste dôkaz, že niečo robíme a je to „veľké“. Je jednoduchšie komunikovať nejakú informáciu bannerom, pretože voči „nadriadeným“ je vidieť ako sme niečo spravili. Dali sme predsa banner. Keby sme vymysleli účinnejší spôsob ako ľudí upozorniť na to, čo je v obrázku banneru, tak je to síce pekné ale ťažko sa to posudzuje ako „urobili sme toto“.
2. dôvod: chápeme fixné rozmery banneru a komunikácia jednotlivých zložiek
Veľmi ťažko sa vyrába grafika pre nejakú komunikáciu, keď naprieč zainteresovanými zložkami neexistuje istá forma predstavivosti (tak si nejako tu na tomto mieste predstavte toto – nevedia to). Ten, čo vymyslí propagáciu nevie myslieť inak ako v pevných rozmeroch lebo obvykle sa zaoberá tlačovou formou propagácie. Bannery sú fixné, vedia to uchopiť a posunúť požiadavku ďalej. Manažer reklamnej agentúry je na tom rovnako. Myslí vo fixných rozmeroch. Grafik, ak je aj už trochu viacej otrkaný vo webových technológiách, tak dostane už prefiltrovanú informáciu. Fixné rozmery banneru.
3. dôvod: prečo sa aj na vlastný web dávajú bannery propagujúce naše vlastné služby
Toto je snáď najnepochopiteľnejšia forma propagácie. Z predošlých dvoch dôvodov sa však používa. Protiargumentom je: načo banner, keď CELÝ NÁŠ WEB je plocha na propagáciu? Môžeme si robiť čo nás napadne. A tu je ten problém. Chce to totiž invenciu, nápady, schopnosti a obrovskú predstavivosť. Najmä to posledné je v mizivom výskyte. Ťažko presadíte čokoľvek, čo si nevedia predstaviť všetky zložky zúčastňujúce sa na propagácii. Vlastne si nič nikdy nepredstavujú, musia to vidieť.
Ťažko spoločne vymyslíte napr. jednoduchú navigáciu, kľudne aj s mechanizmom, kde by sa návštevníkom podsúvali aj informácie o propagácii vybraných výrobkov, služieb či udalostí. Chce to totiž prácu, ktorej nerozumejú alebo ju nemôžu „presunúť“. Keď len kdesi na webke čosi pomeníte, tak to vo všeobecnosti nikto nechápe ako prácu, ktorá sa vykonala.
Určite ste už narazili na predvádzačku čohosi, kde boli vyplnené texty Lorem ipsum resp. nejaké vymyslené údaje. Však sa na to divne pozerali a samotnú podstatu predvádzaného modelu si akosi ani nevšimli?
4. dôvod: klikateľnosť je malá ale to nevadí, lebo je to všeobecný problém
Paradoxne ani nevadí, že na bannery sa nekliká. Navrhnú sa proste blikacie, vtieravé a otravné (a to aj na vlastný web pre vlastných ľudí). Súvisí to s prvým bodom. Je to dobre vidieť pre toho, kto hodnotí prácu. Cieľovka nie je až tak dôležitá, počíta sa s poučkou, že bannery sú dobré na odovzdanie vizuálnej informácie. V trochu pokrútenom zmysle teda ani netreba, aby banner bol klikací aby splnil požiadavku z bodu 1. Takže je účinnosť vlastne najmenej dôležitý faktor.
Dá sa z toho ísť nejako von? Vlastne nie. Musel by prísť nejaký zásah sily, ktorú všetci akceptujeme. Napríklad generácie prehliadačov, ktoré blokujú bannery natrvalo. To sa samozrejme nestane. Mohli by sme tak desať rokov čakať, kým sa jednotlivé profesie doučia viac o technológiach a prostriedkov použiteľných pre „presadzovanie informácie“ na ploche webu. Tak ako sa desať rokov učili rozmery ako povinná položka v zozname podkladov (verte, že pred 15 rokmi nebola samozrejmosť, že ste dostali rozmery v podkladoch), tak sa ešte desať rokov budú učiť predstavivosti. Nie sú na to ani pripravené školy ani profesný tlak neexistuje.
Prečo som vlastne tak zaťažený proti bannerom? Veď sú tak dobré?
To je ťažko vysvetliť. Myslím si totiž, že banner je primitívny prostriedok, ktorý funguje raz. Dvakrát a potom ho proste ľudia začnú ignorovať lebo je tam stále. Dospeje to až do stavu, kedy môžete meniť jeho obsah a ľudia nereagujú. To by nevadilo ale banner má priamy dopad na vnímanie všetkého okolo neho. Čím viacej „kričí“ tým menej vidieť zvyšok (to je vlastne prianie tých, čo banner chcú – a to je tiež problém – chcú prehlušiť zvyšok).
Keď sa vyrába ďalší blikavý banner, tak sa zároveň vznáša nad webom otázka „ľudia nám sem nechodia a nič si nevšímajú“ a tak ešte pridajú na blikavosti, lebo keď už je ten človek na našom webe, tak si už ten záchvat všimne. Neuvažuje do budúcnosti – blikavejší banner ľudí ešte viac naučí sleposti a ešte menej bude na web chodiť.
Keby som tú istú komunikáciu chcel robiť mimo banneru, tak v prvom rade by som banner ako trvalú súčasť stránky zakázal. Obmedzil by som ho najmä na krízovú komunikáciu s jasnými pravidlami (nebude tam trvale a pod.). Naučil by som sa písať titulky. Študoval by som ako vplýva webstránka na pozornosť ľudí. Ako ju udržať a zaujať.
Prestal by som vymýšľať ďalšie a ďalšie cesty ako moju momentálnu potrebu niečo „odkomunikovať“ riešiť. Samozrejme to bude ťažké, lebo keď niečo vynechám akoby som sa flákal. A tento faktor treba odstrániť čo najskôr. A hlavne vymyslieť spôsoby akými sa spokojnosť ľudí meria.
Samozrejme, že bannery alebo ich deriváty sú dobré. Musia ma však ako návštevníka prekvapiť. Už tým, že tam dlho nie je a odrazu tam je. A potom zasa zmizne. A neviem vysledovať žiadnu zákonitosť. Zakaždým je iný a nie v neustále v korporátnych farbách, kedy stači vypnúť čítanie nápisov v ňom a nerozoznáte ho od predošlého.
Nesmiem si argument, že banner buduje značku pliesť s nezmyslami. Tento účel je zvláštna kategória, kde sa do podvedomia podsúvajú korporátne záležitosti (a obvykle NIE konkrétne informácie). Dosť komplikovane sa kombinuje banner odovzdávajúci aj funkciu budovania značky a aj rozmanitosť. No a na vlastnom webe je banner plniaci túto funkciu už čistý nezmysel.

Written by rony