Aj asociálny blogger musí svoju prácu dobre propagovať

Dosť ťažko sa mi to bude vysvetľovať v období sociálnych sietí. Predstavte si, že ste uzavretý autor a očakávate, že „dobrá vec“ sa spropaguje sama. Určite cítite, že ste trochu nadpriemerne inteligentný, objektívne venujete svojmu weblogu veľa dobrej práce. A máte averziu k reklame, predávaniu, propagovaniu, spamovaniu. Považujete to za neproduktívnu prácu, ktorú radšej nahradzujete kódovaním, programovaním alebo písaním odborných článkov.


Pravdepodobne robíte chybu. Spoliehate sa totiž, že vás ľudia nájdu nejako sami. Googlom.
ajtakov-byt
Podporuje Vás v tom fakt, že na vaše stránky 98 percent príchodzích návštev produkuje tento vyhľadávač. V skutočnosti je to vlastne zle. Určite ste prišli aj sami na to, že drvivá väčšina takýchto návštev sú… náhodné. To sú ľudia, ktorí pri pohľade na Vašu stránku zaradili spiatočku. Nieže nenašli, čo potrebovali. Nerozumeli vám, vaše články sú písané len pre úzku cieľovú skupinu a tak sa váš weblog stal stenou pre tenisové loptičky, buchne, pretočí počítadlo a nič viac.
Druhý extrém je otravné propagovanie. Tak ste prešli do úplne inej úrovne. Spravili ste si weblog a rozhodli ste sa úplne každú sprostosť, ktorú ste publikovali, aj masívne „propagovať“. Najčastejšia chyba je, že ste si pomýlili SPAM so šírením dobrej povesti.
Ako to odlíšiť? SPAM a dobre cielená propagácia?
Vlastne ľahko: spamovaním dosiahnete stav akoby ste žili bez propagácie. Zvýšia sa asi čísla návštevnosti ale to bude fuk, lebo situácia bude identická tej, čo som popísal vyššie. Všetko bude na Váš web chodiť ale čítať nikto.
Naopak pri premyslenom šírení povedomia o svojom weblogu sa na vás nabalia „fanúšikovia“. To sú pravidelní čitatelia.
Tých je rozhodne ďaleko menej ako to číslo návštevnosti. Ak máte denne tisíc návštev, tak solídny počet „fanúšikov“ sa počíta možno na pár desiatok. Gratulujte si ak vás denne navštívi 30 takýchto ľudí.
Zamerajte sa na takýchto ľudí. A popritom premýšľajte v prvej osobe. Ako sa stane, že si nejaký web zapamätáte alebo ako sa stane, že ho pravidelne navštevujete?
Základom je, aby ste propagáciou čo najlepšie trafili cieľovú skupinu a čo najmenej otravovali ľudí, ktorým Vaše texty nepatria. Pravdepodobne si myslíte, že tí, ktorí nechcú nech nečítajú a tak moc neriešite, že ich občas zasypete informáciami, že ste zasa čosi napísali. Selektujte propagovanie. Aspoň tak, aby bolo vidieť, že sa snažíte.
Prostriedky ku propagácií sú rôzne:
* všeobecné: sypete odkazy na rôzne zdroje po internete, obvykle teda veľmi populárne (vysoko navštevované weby). Premyslite si charakter Vašej produkcie a obvyklý obsahový charakter média, kam chcete sypať informácie o vašich stránkach. Príklad: každý váš článok propagujete na vybrali.sme.sk: takže denne otravujete jeho pravidelných používateľov vysoko odbornými článkami, ktoré sa laikom zdajú prakticky rovnaké: nezrozumiteľné a nezaujímavé. Tento typ webu bazíruje na tom NAJLEPŠOM. Priznajte si, že len málo z vašich článkov je hviezdou dokonalosti. Ďalší zdroj je posielanie linkov do vášho účtu na twitteri či Facebooku, buzz a všade po sociálnych sieťach. Ak na nich robíte len to, tak pravdepodobne stratíte v nich všetkých priateľov. V skutočnosti účinnosť týchto webov je sporná. Informujte v nich totiž len ľudí, ktorí vás už aj tak poznajú. A naozaj sa nestane, že by oni vaše odkazy ďalej zdieľali. To sa nestáva ani vyhláseným bloggerom.
* špeciálne: máte vyšpekulovaný systém ako náhodní navštevníci z vašej stránky rýchlo zistia ako si ju dať do čítačky, ako nazdieľať do ich profilu v sociálnej sieti. Toto odporúčam. Spravte si web tak, že ho nepreplníte hlúposťami ale veci, ktoré vytvoria pevné väzby, tie ľahko nájdem.
Za najlepší systém však považujem už roky platné:
Citácie.
Ak na vás natrafia ďalší publicisti, jedno či novinári, bloggeri alebo čo i len aktívni účastníci sociálnych sietí. Vždy je dobre, ak ich vyprovokujete (nie naseriete!!!), že si všimnú, čo píšete a nejakým spôsobom ich vybudíte k písaniu. Ak napíšu článok a spomenú čosi od vás.
Ak pridajú odkaz na Facebook ale aj niečo k tomu DOPÍŠU. Ak dokonca máte tak angažovaných čitateľov, že SAMI bez toho, že ich poznáte alebo priamo vyzvete, tak širia odkazy na vaše články.
Tak vtedy sa stávate známejšími a hlavne máte skupinu skutočných fanúšikov. Môžete prestať spamovať a otravovať. A ak ste si tým spamovaním nadobro nepokazili dobrú povesť, tak už ste pozitívna osobnosť.
Robte teda veci tak, aby vás ľudia radi citovali. Aj keby to bola priama kritika, tak obratom neútočte. Dosiahnete iba to, že autor kritiky vás pustí z hlavy a prišli ste o čitateľa.

Aj vy citujte. A vždy s odkazom. Aj keď odbehnem od témy: každý váš článok má mať nejaký odkaz. (to klikacie). Chybou je, ak sa inšpirujete nejakým anglickým webom a ako „zdroj“ dáte odkaz na jeho úvodnú stránku. O tri roky totiž na nej už ten článok, ktorý ste čítali nebude. Odkazujte VŽDY priamo na článok.

Kľudne sa naviažte na podobný a známejší weblog. Komentujte mu články a čakajte na príležitosť. Keď vám sadne do témy, napíšte článok ako odpoveď na ten jeho. Doplňte ho, ukážte mu, že máte v hlave a on sa vám revanšuje.
Môj tajný tip: na spravodaji mám stĺpec „Čítal som“, to sú všetko veci, ktoré by ste si mali všímať. Mám na to veľmi komfortný systém pridávania (takmer vôbec nič nepíšem, len pár kliknutí) a ak sa mi niečo páči, ocitne sa to tam.
Ešte jeden môj pohľad:
nezaoberajte sa povrchným skúmaním noviniek. Ak ste si spravili konto na desiatej sociálnej sieti a tvárite sa sami pre seba ako „odborne to posudzujem“, položte si otázku, či to dáva nejaký zmysel. Iste, vnútorné uspokojenie. Naozaj je to však zaujímavé ak sa zaregistrujete, poposielate si tam pár „testov“ a nič viac?
Ak dostanete do rúk siedmy zapožičaný mobil, neopíšte na svoje stránky krabicu a neukážte nám ho na fotkách. To nepotrebujeme čitať. Nájdite nejakú podstatu v tom, čo robíte a okrem vlastnej fascinácie novými nezmyslami z nich do svojich textov niečo extrahujte, aby to aspoň trošku zaujalo ostatných.
Na robenie recenzií musíte mať aj akúsi schopnosť rýchlo zaradiť vec, vystihnúť jej problém a prednosti. Uvedomiť si, že ja som viac než zaujatý. Nepotláčať to v článku a netváriť sa objektívne, je to zbytočné. Netváriť sa ako etalón správneho pohľadu na svet. Podať ten svoj a podať ho ako svoj.
Opäť môj tajný tip: po neviemkoľkej recenzií čohosi ma napadlo, že už je to ako verklík. Takže som sa autorov aplikácie niečo opýtal, oni mi odpovedali. Môj text som potom týmto rozhovorom prešpikoval.

Written by rony