Je Miloš Čermák grafoman?

Prečítal som si článok s identickým názvom od Petra Koubského. Grafomanstvo vybavil hneď na začiatku a viac sa venuje tomu, ako je možné, že je pre médiá akýsi univerzálny odborník.


blogging
* dokáže sa ku akejkoľvek téme zmysluplne vyjadriť, to je najpodstatnejšia vlastnosť, ktorá je podmienkou ku presadeniu sa na pozíciu „odborník na {doplňte}“.
Vysvetľuje ako sa stane, že vyjadrenia od konkrétnej osoby čítate a vidíte odrazu skoro všade. Nespôsobuje to osoba samotná ale je to vôľou a konaním médií. Nevedú si žiadnu databázu najväčších odborníkov ku každej možnej téme. Nepotrebujú mať kontakt na špecialistu k HTML zvlášť a na CSS zvlášť. Dokonca to nie je najdôležitejšie. A tak sa môže človek zarábajúci si ako správca poštového servera v kľude vyjadrovať k sociálnym sieťam (v médiách).
A prečo teda niektoré osobnosti „rotujú“ v médiách a vy sa stále čudujete, že poznáte niekoho, kto to pozná ďaleko lepšie?
Médiá majú:
* kontakt na daných ľudí a na tých „vašich“ nemajú a nemajú ani chuť ich „testovať“, či sú naozaj dobrí,
* médiá radšej kontaktujú niekoho, koho už kontaktovali,
* vedia totiž, že minule ste sa dokázali plynule vyjadriť a to úplne stačí.
Takto nejako sa aj mne stalo, že RAZ ma niekto zo známych odporučil svojmu kolegovi novinárovi, aby ma kontaktoval pri spracúvaní jeho témy. Následne sa „koleso“ roztočilo a onedlho ma žiadali o vyjadrenie ku ďalším témam.
No a neskôr to skončilo. Netuším prečo :-) možno ten kruh väzieb novinárov, ktorí ma mali v kontaktoch sa nejako narušil. Alebo zistili, že sa nevyjadrujem plynule. Možno som príliš „vzdoroval“ a po prvom odmietnutí vyjadriť sa k niečomu, o čom som si myslel, že nie som kompetentný, si radšej našli kohosi iného. Alebo prestali pripravovať materiály s pomocou oslovených odborníkov (aj to je možné, pretože aspoň v mojom prípade som párkrát nechcel byť menovaný).
Už mi nepíšu, aj keď občas trafím na tému, kde by som sa chcel vyjadriť.
Takže rozdiel medzi mnou, Čermákom a Koubským je hlavne v tom, že im sa vyjadruje ďaleko hladšie a sú častejšie prístupní robiť to aj pre cudzie médiá. Ja si to kompenzujem svojim vlastným médiom. :-)
Nefungujem ani štýlom, ktorý Petr Koubský žartom spomína: „povedzte mi aký dlhý text a či sme za alebo proti“.
Médiá teda chcú viac formu: aby bola fakticky správne, aby sa nedali žalovať (tie iste veci sa dajú formulovať rôzne), nerobím novinárovi problémy svojim prejavom (majú radšej Copy&Paste – a to aj pri videu, aby ma nemuseli natáčať šesťkrát).
Pre konzumentov mainstreamových médií je dôležité vedieť, že:
* odborníci sa vyjadrujú povrchne a tak to má byť,
* pochopiteľne sa tým niečo devastuje, len skutoční odborníci zachytia nepresnosti ale pre zvyšok príjemcov je to Pravda.
Problém veľkého účinkovania je to, čo Petr Koubský na konci upozorňuje: ak sa venujete povrchným témam, plníte si život povrchnosťou. Netreba redukovať množstvo (objem vyjadreného) ale skôr počet tém, ktorým sa venujete. A teda niektoré veci odmietať.
O to ľahšie sa žije vo vlastnom médiu. Dosť podobne ako novinár. Takže odrazu som v opačnej úlohe. Kľudne sa môžem venovať čomukoľvek. Nikto mi neimplantuje tému, takže chýba riziko, že musím odpovedať na neznáme veci.
Aj keď riziko grafomanie je tu ďaleko vyššie.

Môže sa Vám ešte páčiť...