Kolobeh kremíka v IT

Čarovný kolobeh kremíkových krabíc je tu, bol tu a bude sa opakovať. To, čo by ste dnes chceli ako pracovný nástroj a ešte nemôžete, sa rýchlo zmení. Kým dnes to má v rukách nejaká nenávidená hlava v manažmente a vy si chytáte hlavu do dlaní (ako to nevie, ako to nepotrebuje, že to má len na ukazovanie sa), zajtra to už po dôslednom drankaní dostanete. A onedlho potom to budete odmietať ako povinnú otravu.

PC počítač pocitac computer

PC počítač pocitac computer

1987: pracujem v podniku alebo študujem a nejasne tuším, že kdesi za dvomi či tromi dverami je zatvorená akási čarovná skrinka a vedľa nej je zošit so zápisom „strojových“ hodín. Lenže vymoženosť zápisu do neho vy nemáte a ani netušíte ako sa zaradiť medzi vyvolených.

1990: robíte v malej začínajúcej firme a šéf doviezol niekoľko krabíc a zatvoril sa s nimi do kancelárie. O pár dní ste to konečne mohli uvidieť. Po čase k počítaču púšťa účtovníčku, aby porobila „agendu“. Môže to robiť v presne určenom čase, ktorý sa mení podľa šéfovej nálady. O farebnom monitore ste čítali v CHIPe a šéf si ho objednal. Hajzel.

1992: V počítačových firmách už majú počítače účtovníci, ajťáci, samozrejme všetci šéfovia či vedúci. Tí najväčší bastardi už však majú prenosné počítače. Na dnešné pomery hrubé a ťažké plastové krabice. Nosia ich v objemných taškách. Možno na nich pracovať niekedy aj 40 minút a vy viete, že sú im k ničomu. No veľmi radi by ste s takým laptopom šli na dovolenku a mohli programovať. Takto radšej sedíte do noci v práci s počítačom. Našetrili ste si na vlastný počítač domov. Stál viac ako auto ale má farebný monitor!

1994: doma už máte väčšinu skrine a zásuviek plnú kremíkových súčiastok. Vo firmách už kancelárski zamestnanci majú počítač. Začínate tým hore závidieť uhlopriečky, tlačiarne, scannery. Na prenosné mobily máte averziu.

1998: tento raz závidíte šéfovi pripojenie k internetu. Dal si ho zaviesť do svojho kancla. Po pár týždňoch ste ho ukecali, že by ste mohli občas ísť hľadať na internet (drivery samozrejme!!!). Šéf má už tretí laptop a tie predošlé kamsi „zmizli“ (jemu domov). A kúpil si nehorázny malý StarTac!

2000: po veľkých zásluhách dostávate svoj vlastný laptop, ktorý vám šéf slávnostne odovzdáva. Len aby vám ukázal svoju malú krabičku. Ani jej názov nevie vysloviť. Je to iPaq ty trpák! Kriste, čo by som s tým vedel robiť.

2002: roky trávite doma po večeroch nad firemným laptopom. Už ho nenosíte všade, kam sa dá ale trpíte pri každom pohľade na šéfov tretí mobil za posledný rok. Pravidelne dedíte po šéfovi jeho mobil ako vyznamenanie. Cítite sa „manažersky“ a po internete v mailinglistoch je toto slovo vaše zaklínadlo. Aj keď hráte iba hada a žiadna iná manažérska funkcia v nich nie je. Šéfstvo má prístup do firmy cez internet a ja blb si platím 1700 korún mesačne za dialup.

2004: laptop síce máte, často ho nosíte ale už sa nad ním nikto nepozastavuje. Predmetom závisti už sú len rôzne nové mobily s PocketPC. Tie sa hromadne neprideľujú. Šéf si kúpil RAZR ale o pol roka ho dal účtovníčke, lebo ani vy ste ho nakoniec nechceli pri tej túžbe po PocketPC mobile.

2008: doma ste zlikvidovali nezvhľadnú krabicu skladaného počítača a ste odborníkom na laptopy. Radíte dookola všetkým, ktorý a aký kúpiť. Meníte ich každý rok a ten firemný už ani nevnímate ako zvláštnosť. Chcete tak veľké LCD, aké má šéf na stole. Utíši vás obrovský CRT s plochou obrazovkou. Šéf vás pozval k sebe. Jeho kamarát doniesol z Ameriky nejaký nový telefón. Nerozumiete tomu a neviete to spojazdniť, takže stratíte u šéfa kredit. Nenávidíte Apple a idete sa pripojiť do firmy a reštartujete Windows Server, ktorý spadol po spustení Notepadu.

2009: nechápete prečo si šéfstvo kupuje smartphony, keď ich vôbec normálne nevyužíva! Nech si kúpia tie šmrdlátka od Apple!

2010: všetci majú iPhony, sodoma gomora! Čo s tým chcú robiť?

2011: teraz chodia po poradách s iPadmi!

2012: iPad je najlepší profesionálny nástroj pre administrátora.

Ale ten najväčší šéf nemal nikdy nijakú kremíkovú krabičku. Tomu ste mali celý ten čas závidieť.

Written by rony