Žaluje Apple za jednu pesničku

Trochu bulváru: Chlapík kúpil pesničku, potom ju „akože“ kúpil znova a Apple mu to zaúčtoval dvakrát. On sa rozhodol pre svätý boj proti všeobecnejšiemu problému: vydavateľstvá si vymohli, v súlade so svojimi tradíciami, že si musíte každé „vyzdvihnutie“ pesničky či albumu zakaždým zaplatiť.

V kamennom svete je to tak, že ak si naložíte do košíka dve identické CD, tak zaplatíte za obidve. To by sme ešte chápali :-) Lenže predstavte si, že ste si kúpili CD, to sa zničilo. Takže chcete si ho nejako nahradiť a znovu platíte plnú sumu. Stále divne ale dá sa pochopiť, že je to vaša chyba, že ste si nosič zničili :-)

Mohli by sme siahodlho kecať, čo že si to teda dávajú zaplatiť, lebo nám stále vychádza, že si dávajú zaplatiť nosič ale samotnú hudbu nie, tá vychádza v cene 0. Naozaj: kúpim prvé CD, to sa mi zničí, takže idem si po „náhradné“ a ejha, stojí toľko isto. Takže ak som zničil nosič a jeho náhrada stojí toľko isto, tak tá hudba na ňom nestála nič. (alebo za nič).

Má to ešte ďalšie zaujímavé variácie: kúpim si LP svojej obľúbenej kapely niekedy v roku 1987 a keďže som už dávno prešiel na CD, tak by som si chcel nejako upgradnúť nosiče. Lenže CD mi nedajú za rozdielovú cenu a platím opäť plnú sumu. Fakt, že tú istú muziku som už zaplatil v rámci toho LP nikto neberie do úvahy. Ani na moje čestné pionierske ani na historickú účtenku z OPUSu.

V elektronickom obchode je to však omnoho divnejšie. Kým v predajni aplikácií mi App Store vyznačuje, ktoré aplikácie som už predtým kúpil a môžem si ich opätovne stiahnuť a nič neplatím, v obchode s hudbou to možné nie je.

Takže si dnes vojdem do obchodu s hudbou iTunes, kúpim si nejakú skladbu. Medzitým sa mi napríklad zmaže počítač. Hudobná knižnica zmizne a nemám zálohy. Aplikácie si stiahnem bezplatne – jediný problém je pospomínať si na všetky. Hudba? Ani náhodou. Ale mám šťastie (juchám predčasne), pamätám si, čo som nakúpil.

A tak sa tým preklikám a veselo klikám Buy :) a o pár dní mám tu účet a prekvapený zisťujem, že som si ich znovu všetky zaplatil.

Chlapík z prípadu vyššie za toto všetko žaluje Apple. Je to tak mediálne prijemnejšie akoby mal hľadať a žalovať celý ten klan vydavateľstiev, ktorý sa vo vlastnom záujem nerád zbaví takýchto vymožeností a hlavne nemá chuť k tomu, aby ich niekto žaloval za veci, ktoré im tolerujeme :-)

Pochybujem, že Apple bude mať tú silu aby tento spor prehodil na plecia vydavateľstva, ktorého pesnička bola podnetom pre žalobu. Ba dokonca si myslím, že Apple by s radosťou do iTunes zabudoval značky „toto si si už kúpil“.

Viem však, že žalovať Apple je ďaleko mediálne príjemnejšie (s ohľadom na možný rozsudok alebo mimosúdnu dohodu – Apple mu určite mimosúdne niečo zaplatí ale žalované vydavateľstvo by mu nikdy nič nedalo a naopak, dožili by sme sa ešte jeho žaloby na chlapíka a urobili by z neho piráta.)

Opakované kupovanie toho istého je podľa všetkého jadrom existencie a snahy všetkých zastupiteľských organizácií a vydavateľstiev. Všimnite si ako sa opakovane uvádzajú filmy (najprv kino, potom DVD, po ňom Blue-Ray, a k tomu rôzne elektronické požičovne) a nikoho nezaujíma, či som to už niekedy nevidel alebo nemal na inom alebo hociaj tom istom nosiči. K tomu si pripočítajte snahu aby ste sprostredkovane zaplatili za tú istu pesničku ak je vysielajú v rádiu, v kaviarni či úplne nepriamo cez prázdne médium, hardisk, smartphone.

Čo mi teda z mojich úvah vychádza:

  • prísna logika napovedá, že cenovka na fyzickom CD je len za samotný nosič a nie za hudbu na ňom,
  • opakovaný nákup toto istého je základným cieľom vydavateľstiev a všetkých ochranných zväzov.

Prvý bod je v podstate logický a zapadá do reality: za stiahnutie pesničky odkiaľsi „zadarmo“ môžeš a asi ťa nikto nikam za to nepoženie. Lenže tými opakovanými mlynmi platieb si ju nepriamo zaplatíš (resp. musíš sa naozaj dokonale vyhýbať svetu, aby sa to nestalo). Asi nie v plnej miere (ako keby si kupoval samé nosiče) ale niečo málo zaplatíš. Takže ak vydavateľstvá trvajú na opakovaných platbách za nosiče, tak potom je to celkom primerané ak požadujú zakaždým plnú sumu. Jeden zemiak stojí dvakrát menej ako dva zemiaky. No nie?

Ak teda nejaké voľnomyšlienkárske zoskupenia trvajú na „sťahovaní zadarmo“ (myšlienku neukradneš), tak defakto bojujú presne a v súlade so zámermi vydavateľstiev na zachovaní status quo.

Pretože ak by malo zmiznúť opakované platenie za to isté, potom musí zákonite zmiznúť aj „vymoženosť“ nepostihnuteľného sťahovania „kdesi z netu“. Možno by zmizlo z praktických dôvodov: kto by už odolal tomu, že danú skladbu/film/klip si zaplatím raz navždy.

Written by rony