Google Reader skončí – čo to znamená?

Pre mňa? Uvedomenie si ako som sa naň naviazal. Zároveň som však prehodnotil znova, čo presne potrebujem. Alebo tým neustále prechádzam.

[kecy]

RSS je časťou ale veľmi malou časťou snahy zmeniť webové dokumenty na štrukturované dátové formáty. Povedzme, že od začiatku duplikovalo dáta lebo sa tvorcom nezdalo, že by sa dali šmahom ruky zmeniť webové dokumenty na štrukturované dáta.

Duplikovanie je vlastne zle. No RSS významne pomohlo pochopiť vývojárskym komunitám o čo vlastne ide. Webka už nie je izolovaný ostrov, jej ohradenie už nie je ako ZOO, kam sa len chodím pozerať. Odrazu to je nielen interakcia s kontrolovanými priepustami.

Na webe odrazu máme obsah, ktorý v skutočnosti sídli mimo nášho webu a náš obsah zasa má nejaký iný web.

Na to všetko treba vyvinúť nejaký spoločný jazyk. A tým sú formáty, ktoré majú jednotný základ. Vybralo sa pochopiteľne XML. A nad ním, či pod ním sa budujú rôzne formáty. Viac, či menej špecializované.

Niekedy si hovoríme o mikroformátoch. Tie sú ešte tak ďaleko od vnímania bežným ľudom.

RSS malo to šťastie, že sa už dostalo do akéhosi obecného povedomia. Častokrát ho už vnímajú aj ľudia z prostredí, ktoré si až tak odborne netyká s webovou tvorbou. A tak si všimnú, že niekto má tam to RSS, a chceme ho tam aj my.

Iste, občas im zašibe a odkaz na XML súbor neurobia pevný ale dynamicky menený. To sa stáva, pre strojové spracúvanie je to dosť zlá vec, ktorá sa im ťažko dá vysvetliť. No vždy sa nájde nablízku človek, ktorého ak sú ochotní počúvať im trpezlivo (alebo rýchlo) vysvetlí, prečo je tak dôležité, aby link na RSS či XML alebo súbor so štruktúrovanými dátami mal naozaj pevný link.

No a tento rok jeden z nástrojov, ktorý zasa naspäť z toho divného formátu vytváral nejaký celok, končí.

RSS čítačky boli zaklínadlom weblogov od ich počiatkov. Najprv samozrejme desktopové. Tie rýchlo zanikli lebo mali problém v tom, že spracúvali dáta len ak ste ju mali spustenú.

Google Reader bol už pred jeho vznikom známy koncept – nechajme RSSka načítavať vždy fungujúci server. Ten neustále obieha RSS zdroje. Používateľ príde kedy chce a vždy tam má všetko.

Mne sa to páčilo. Aj keď najčastejšia funkcia bolo zmeň na prečítané bez prečítania. Preletenie titulkov za to stálo.

Dúfal som, že niekoho napadne urobiť algoritmus, ktorý by dokázal duplicitné informácie združovať, mazať nezmysly. Sledovať, čo ma zaujíma a že by vyrobil pekný dashboard ala “moje noviny”. Ale nestalo sa.

Medzitým sa skôr ozvali veľkí majitelia veľkých médií, ktorým asi vadí, že cez ich RSS zdroje sa preháňa najmä Google a z používateľov Readeru až tak moc toho nemajú.

Takže ani Google nemal zrejme z Readeru príliš veľkú radosť. Veď ho používajú ľudia imúnni na reklamu. A naviac dosť slabí na to, aby boli “trendsettri”. Kto už dnes počúva bloggerov?

[/kecy]

Zrušenie Readeru bude problém ale donúti to zvážiť, čo iné ešte od Google potrebujem.

Napísal rony