Podnikateľ žaluje štát
zive.sk uvádza, že v pomerne známej kauze spred pár týždňov došlo k žalobe. V skratke: podnikateľ nemá Windows, ktoré naopak vyžaduje daňový úrad. V žalobe sa opiera okrem iného o Výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. septembra 2008 č. MF/013261/2008132 o štandardoch pre informané systémy verejnej správy a to konkrétne § 14 Prístupnosť webových stránok a prílohu č. 1 výnosu.
Problémom riešenia eDane daňového úradu je použitie prvku ActiveX na webe, kde podnikatelia povinne podávajú elektronicky „dane“. Práve tento prvok spôsobuje, že nie je možné použitie iných technológií ako Internet Explorer a Microsoft Windows.
Podnikateľ František Slivka priamo uvádza, že ak sa štát rozhodol, že podnikatelia musia podávať „dane“ výhradne elektronickou cestou, bol štát povinný zabezpečiť prístupné riešenie. Štát sa mohol vyhnúť svojej povinnosti (z Výnosu) poskytnutím alternatívneho riešenia. Mohlo byť elektronické ale aj iné, napr. fyzickým podaním „klasickou“ cestou.
Finalna Zaloba Web
V prípade vôbec nie je zaujímavé, že bojuje akási Linuxová minorita proti „veľkému“ zlému štátu zakopanému v proprietárnych Microsoft riešeniach. V skutočnosti je nepodstatné, či štát prevádzkuje Windows, ba dokonca je jedno ak popiera význam Linuxu. Dôležité je, aby komunikácia s občanom nevyžadovala „exotické“ formy. Windows používateľ nemusí vnímať ním používanú technológiu za exotickú a preto je pre neho ťažké chápať problém nepoužívateľa. Ale aj to je nepodstatné. Vždy treba predpokladať, že používateľ má isté ťažkosti a isté technológie mu môžu použitie znemožniť. Preto sa definujú akési zásady, ktoré sa vospolok volajú „pravidlá prístupnosti“ a vyžadujú od implementátora istý rozhľad ponad ním preferovanú platformu.
K oprávnenosti žaloby a „kde je pravda“ sa nevyjadrujem, necítim sa na to ju vysloviť ešte pred tým ako rozhodne súd, ak nejaký bude. Zaujal ma fakt, že žaloba spomína Výnos.
Daňový úrad si v systéme eDane povedal, že jeho riešenie môže pokračovať aj po vzniku Výnosu – v danom čase zrejme ešte existovali alternatívne riešenia bez použitia eDane. Lenže vývojom v čase sa dospelo k myšlienke obmedziť podávanie „daní“ len cez eDane a práve tu už možno chýbal spomínaný nadhľad.
Keď vznikal Výnos, práve takéto situácie mal urobiť prehľadnejšie v zmysle jednoznačnejšieho určenia, kto je v práve ak ide o elektronické formy komunikácie verejnej správy k občanom.
Spočiatku bol možno vnímaný ako akási umrnčaná svojvôľa nerdov webovej prístupnosti, ktorá nemá praktické opodstatnenie a týka sa „hlúpostí“ (aj podľa odbornej verejnosti – kodéri, grafici) ako napr. podčiarkovanie nadpisov, čistá štruktúra kódu, oddelenie formy od obsahu. Naopak, tieto drobnosti tvoria širší základ v odstraňovaní bariér medzi občanmi a štátom.
Keď som v roku 2006 písal článok Čo môžete požadovať od webu štátnej správy na Slovensku mal som na mysli aj takéto prípady. Dovtedy sme totiž (odborná verejnosť) mohli kritizovať weby štátu len vo všeobecne nejasnej rovine a vyhlasovať ničím nepodložené závery. Výnos jasne formuloval k čomu sa chce štát prihlásiť pri komunikácií na webe – zjednodušene povedané k WCAG.
Nie je to vlastne pekné, že tak malý krok dopredu má univerzálnu platnosť aj v roku 2012 a rozhodne nič nestratil na aktuálnosti?
