Fikcia: Takto si ja multimediálne kraľujem

Pikiho realita postavená na bežnej PC veži s monitorom, telkou na dlhom kábli a situovaním PC stanoviska za sedačkou tak, aby pri sedení videl na telku.

V krátkosti moja zostava:

Hlavný box: Popcorn Hour A-400, ktorý obslúži pasívnu časť multimediálnej zábavy. Má interný disk prístupny po domácej LAN, ktorého obsah je teda dopĺňaný externe. Nejaká telka, na type nezáleží, dôležitý je fyzický rozmer a HDMI vstup. Receiver na priestorový zvuk a opäť je podstatný iba optický vstup.

Sekundárne boxy: Logitech Bluetooth na streamovanie muziky z rôznych zariadení do receiveru. AppleTV prakticky len na AirPlay Mirroring. FiberTV krabička na to, čomu hovoríte “televízor”, čiže tie Markízy, Jojky atď.

Technické zázemie: domáca LAN je nosič. Bordel na príjem TV a internetu. NAS. Počítač.

Viac k tomu nebudem rozpisovať, je to zbytočné a stratíme pointu článku.

Keď som čítal pikiho článok, pochvaľoval si svoj setup z pohľadu “načo to meniť, univerzálny počítačový box robí všetko lebo inak sa teraz ani nedá”.

Drvivá väčšina snáh vyčleniť počítač tohto typu z multimediálnych zostáv má podstavu v predstave, že ten počítač je prehnane zložitý z viacerých aspektov (z každého po troške). Neviem, či chcete nejaké menovať? Nie, nechcem. Beriem to ako legitímnu snahu, ktorú netreba zosmiešňovať.

Predstavme si fikciu a teda síce reálnu ale silne neprakticky neuskutočniteľnú predstavu. Zameriam sa v prvom rade na filmový a seriálový obsah. Hudbu nebudem popisovať.

K telke alebo v telke mám maličkú krabičku, ktorá má Ethernetovú prípojku (laicky káblik). Nejako mi pripomína setobox a aj krabičku AppleTV. Zo setoboxu si však nezobrala za príklad UI a ukradla ho radšej z tej aTV – tento bod je veľmi dôležitý. Zohráva rolu v hodnotení toho, čo sa dá obsluhovať – a netreba k tomu počítačovú gramotnost a pasívna konzumácia ani klávesnicu.

Krabička nevyžaduje žiadnu aktívnu účasť na konsolidácií čohosi ako multimediálna knižnica. Video obsah sa mi neoplatí skladovať doma – potrebný je len na okamih jeho pozerania a potom mi stačí už len to, aby krabička VEDELA, že už sme to videli (a kedy).

Rozhranie mi v prvom rade ponúka náhľad do titulov ponúkaných “spoza” kábla nejakým “amsámblom” – nezaujíma ma ako, kto, čím prečo a koľko.

Krabička je samozrejme istým spôsobom múdra a neponúka mi ako tupá dokola to isté (ako filmotéka z požičovňe FiberTV). Ani ma nenúti dokola si vyťukávať nejaké sekcie podľa žánrov pri čom stráviť vždy desiatky minút.

Funguje totiž na princípe webu Synopsi.TV: externe si pri rozhovoroch s priateľmi značím tipy na obsah, na filmových weboch je tlačítko “Pozrieť neskôr”, ktoré mi film doslova zaradi rovno do mojej krabičky.

Ak som seriálový maniak, tak som si samozrejme “subscribol” ich odber. Ale krabička ma má rada a občas mi dá tip mimo môjho rozsahu sledovaných seriálov. Buď je vo forme informácií s hodnotením priateľov, alebo mi ten tip poslal niekto z nich, prípadne sa ku mne dostala na základe mojich preferencií ako bonus zadarmo.

Opäť ako u filmov – každý pozretý diel sa zaznačí (a necpe mi ho dokola na oči). Naopak ak seriál sledujem, mam pasívne rýchlo k dispozícií informáciu, že sa blíži vydanie nového dielu a v krabičke si môžem jednoduchým pokynom buď naplánovať pozretie “online” (tj. v čase vysielania) alebo využijem moju predplatenú službu a nový diel mi krabička pripraví k pozretiu keď bude dostupný a náležite ma upozorní, že už tam je.

Ja ako pasívny konzument s krabičkou nemusím komunikovať nijako zložitými úkonmi. Všetko, čo potrebujem je preskúmať obrazovku po zapnutí. Zistím, či sa neobjavili nové diely obľúbených seriálov, vidím aké tipy na filmy mi prišli a môžem vojsť do môjho šuflíka s filmami “Na pozretie”.

Krabička si samozrejme pamätá ak som musel pozeranie prerušiť, dokonca mi to vie aj pripomenúť a ja sa viem aj rozhodnúť, či chcem film prerušiť nadobro (fakt odpad, preč s ním) alebo čo najskôr dopozerať.

Milujem túto svoju krabičku pretože aj keď nemôžem sedieť pred telkou, tak si otvorím svoj tablet a na ňom môžem spustiť pozeranie toho istého materiálu ako cez krabičku pričom všetky potrebné údaje sú spoločne zdieľané.

Rozpozerám film a od polky ho dopozerám na tablete v posteli bez zložitého prepínania, zapínania, prihlasovania, browsovania vo filesystéme. Alebo je telka čímsi obsadená a ja si na tablete provizórne čosi pozriem.

Nepotrebujem nič zložité, nezáleží mi na tom, ako sa využijú moje počítačové znalosti. Nechcem nič vyťukávať ani diaľkovým ani do klávesnice. Ak je nutný aktívny zásah, uprednostním externé prostredie.

Krabička si totiž rozumie s mojim lokálnym úložiskom a intergrovala jeho obsah k sebe. Nenúti ma k ničomu ako manuálna konsolidácia akejsi databázy, ktorú musím na desať minút spustiť vždy ak chcem, aby som k blbému videu mal názov, titulky, sprievodný obrázok. Buď to ten súbor má v sebe alebo ho jednoducho krabička nevidí.

Krabička pochopila, že väčšinu vecí nechcem vidieť ako archív ale ako priebežne konzumovaný obsah. Tam je teda vždy hrubá čiara – videné, nevidené (a kedy). Nevidené riadeným spôsobom pribúda a videné sa prace z očú.

Krabička vie, že ma nemá otravovť dýchavičným naťahovaním časti informácií v priamom prenose (najprv rámik, tri sekundy mŕtvica a potom dotiahne tri a pol slova lebo zvyšných dvesto sa nezmestí).

Dokonca tam niekde v sebe má aj ten systém, ktorý sa bežne používal pri pozeraní komerčných televíznych staníc. Pamätáte sa ešte na ne? Vysielali rad za radom relácie po svojom a vy ste si vždy pozerali časy, kedy čo ide a museli ste si doma posadať k telke vždy vtedy, keď to iní chceli.

No a tu podobne ako Synopsi.TV dostávam tipy podľa toho, čo si hodím do Pozri neskôr akurát to krabička vie aj prepnúť ak som na konkrétny program zaťažený a odmávol som to, aby sa nútene prepla naň práve včas.

Nejako si vie prechrúmať aj moje rozmary, keď čumím na weby s videom a chcem si ho pozrieť na telke ale nie hneď ale “potom”. Naopak mi rozumie ak chcem video na tablete rýchlo obrazom presunúť na obrazovku telky (voľakedy to bolo Airplay mirroring)

Dokonca dokážem krabičke vnútiť isté personálie, takže ak by sa k telke dostali maloletí, tak im krabička ponúkne len ten materiál, ktorý som odmávol. Nehovoriac o tom, že mi vie krabička aj povedať do môjho mobilu, čo sa na nej práve pozerá :-)

A tak si tu v tejto fikcií žijem a som rád, že éra PC v domácnostiach ustúpila opäť do pracovní robotníkov ajtáckeho priemyslu.

Napísal rony