Čakáte na Transformer od Asusu? Mám dobré správy!

Prvý Transformer od Asusu bol Androidový tablet pre neveriacich. Tí, čo točili čosi o klávesniciach a že bez nich to nedajú. Aj druhý Transformer sa jej drží a tak som v krabici dostal aj pripájaciu klávesnicu. Nie je nutná.

Čo ma zaujalo bol odklon od „funkčnej“ klávesnice a už je to viacmenej len klávesnica aj keď ešte má jeden USB port. Pripájací mechanizmus pôvodného Transformera je úplne prepracovaný a ďaleko lepši. No spojená dvojka je výrazne ťažká.

Aj odpojený tablet je porovnateľný so svojou Androidovou konkurenciou, dokonca majú zrejme aj rovnaké obrazovky. Myslím aj rozmery a tak nevybočuje z toho, čo výrobcovia očakávajú od svojej cieľovej skupiny.

Zvyk z laptopov, že monitorová časť je na uchopenie ľahučká u týchto riešení narazí na inde umiestnené ťažisko. V mojom prípade som však ani moc neskúšal tablet spojený s klávesnicou a zvládal som to plne bez nej.

Tablet má v sebe Intel procesor.

ASUS Transformer Pad TF103CG so spomínaným dvojjadrovým Intel Atom Z2520, IPS obrazovkou jasne hovorí, že pôvodný model treba nahradiť práve týmto.

Neznesiem neporovnať tablet s iPadom Air.

Keď zabudnem na triviality ako iný pomer strán obrazovky (Androidi majú radi širokoúhle resp. iné im ani nevyrábajú), tak iPad je zatiaľ stále viac „kockatý“. Pri porovnaní ASUS pod Airom vytŕča ale to je fuk, na sofa browsing na veľkosti nezáleží a väčší môže byť lepší.

Asus má ešte obvyklý hrubý okraj po všetkých stranách ale základný rozdiel je pre iPadistu pocit obrovskej ťažoby. To ma nakoniec viedlo ku majiteľovi Android tabletu inej značky, aby som si ich obidva poťažkal a nasal defaulty týchto tabletov. Preto by vás nemal tento tablet nepríjemne prekvapiť.

K vypracovaniu nemám zvláštne poznámky, viacmenej je všetko očakávateľné, no opäť ma prekvapuje posun Androidu od štyroch tlačítok vedľa obrazovky (časom senzorové) až po stav, že žiadne tlačítko. To je už pre mňa trošku komplikácia, tak nejako stále vidím v tom „návratovom“ tlačítku akúsi bezpečnú cestu ako sa zo zamotania sa v aplikácií dostať von. Nové Androidy mi teda vlastne dávajú virtuálny pruh, kde ten domček nakoniec je. No z hier si ho musím vysúvať ťahom prsta z okraja do obrazovky.

Výkon sa mi na pocit zdá veľmi fajn, moja obľúbená Clash of Clans (zahrievač čohokoľvek na čom beží) si s Asusom poradila a netopili sa žiadne plasty, behala pekne rýchlo. Radosť sa s tým baviť. Samozrejme v tento moment mi bolo ľúto opäť sa vrátiť k maličkému mobilu.

Za najviac fajn pokladám cenu. Za 340 eur (orientačne, ceny sa určite hýbu) za základ so 16 gigami je vcelku príjemné najmä pre ľudí, čo tomu ešte stále neveria a dokupujú klávesnicu.

Avšak aj tá najväčší bezverci, ktorí si po čase vysmievania sa iPadu kúpili tablet „preistotusklávesnicou“ už chápu, že to nie je nutné. To vás môžem aspoň v tomto uistiť. Samozrejme nepresvedčujem ľudí, ktorí radšej prokrastinujú za počítačom, na ktorom aj pracujú.

Naďalej totiž platí, že tablet je sofa zariadenie a pokiaľ je vaše súžitie s počítačom od do a padla, tak tablet nebude riešením. Ale to už viete.

Viete, pri ponuke testovať ďalšie veci s Intelmi v tele som dlho odolával pokušeniu vyskúšať si radšej Transformer s Windows 8. Lenže, čo by som vám napísal? Že som v úžase z Windows tabletov? A len by som si potvrdil, že toto je konečne smer do budúcnosti v oblasti ľahkých pracovných strojov pre širokú verejnosť?

Tak som si chcel porovnať svoje dojmy skôr z predošlého modelu a to vrátane toho neopakovateľného Android pocitu.

Ja by som radšej Intel žhavil na plnom Windows 8. Naviac za skoro tú istú cenu (za nepoužiteľnú verziu s nepoužiteľnými 16GB) alebo za vybavenejší a nie drahší ako iPad.