Internet do bytov

Snažiť sa o privedenie internetu do novostavby je taký neumelý sociálny experiment.
Najskôr je to však nápor na psychiku – to čo malo byť urobené už počas snov architekta o novej budove sa robí až teraz – to čo sa robí ide strašne pomaly ale zároveň nestíhaš – prečo sa pri krimplovaní konektorov v rozvodnej skrini v nezapotím ale po bytoch ma odpíše len jedinký konektor?
Beháš po bytoch a sleduješ ich nefalšovaný vkus – nie sú to obydlia odkúpené po predchodcoch – sú to ich želania a možnosti a predstavy. Najdominantnejším prvkom sú vstavané skrine. Tie si pamätám zo všetkých bytov. Je to priam prvok subkultúry ;-) Ale áno, sú praktické. Len pričasto vidím tie isté predné dvere – tmavé drevo a vo výške očí pruh mliečneho skla. IKEA ako keby robila len jednu izbovú kombináciu tmavých skriniek s hliníkovým držátkom vo forme pruhu (iste si to vybavíte) čo síce je najkrajší kus z IKEA ale…
V bytoch objavíte aj čosi z pocitov ľudí – byt ako bludisko dverí – majiteľ chce v každom prípade jednotlivé priestory priam hermeticky uzatvárať a určite jeho prvkom osobnosti bude vytrvalé buzerovanie „zatváraj tie dvere“. Oproti nim byty milovníkov priestoru – dvere na najnutnejších miestach.
Niekoľko dní som premýšľal nad usporiadaním v izbe a stále som neprišiel na dôvod existencie jedinej skrinky s predom jasným účelom „tu budem čosi skladovať“ ale viem, že kamsi si budem chcieť položiť pohár, kamsi naukladať tých pár DVDčok.
Veľmi premýšľam o sedačke (hi Tangero) ale iba o jednom kuse (žiadna zostava) a prípadne sedenie viac tiel porieši podlaha (snáď) vybavená toto leto uloveným sibírskym tigrom ;-)
A to som začal internetom a skončil som u seba…