E-knihy prakticky a úspešne

Aké formáty, aké programy, aké platformy.

Elektronickou knihou môžeme vo všeobecnosti nazvať akýkoľvek dokument obsahujúci súvislý text. V rámci platnosti tohto označenia je teda elektronickou knihou aj dokument z bežných kancelárskych programov ako je MS Office, či finálny výsledok po spracovaní Adobe Acrobatom. Slabinou týchto formátov je menšie znásilnenie formátu do menej efektívnej formy pre použitie mimo veľké počítače. Text uložený v týchto formátoch má vzhľadom ku konečnej veľkosti veľmi nevhodný pomer, samotný formát je zbytočne rozsiahly a zložitý.
Preto je ťažšie portabilný program na ich načítanie a zobrazenie pre niektoré z platforiem. Kým možnosť otvoriť DOC a PDF na mobilnom zariadení je pozitívna možnosť pre tie typy dokumentov, aké sa v praxi používajú (kancelárske použitie), tak pre samotné súvislé a sústredené čítanie nie sú vhodne uspôsobené práve programy používajúce tento formát. Najväčším problémom je ich pomalosť spôsobená zložitosťou formátu.
Paralelne s rozmachom platformy PalmOS sa rozvíjal aj formát dokumentov známy ako PalmDOC, ktorý bol vytvorený s dôrazom na úspornosť veľkosti súborov s dokumentom a históriou vývoja sa vykryštalizovali aj riešenia, ktoré umožňovali tento dokument ešte komprimovať a mať tak v mobilnom zariadení uložený úspornejšie ako ktorýkoľvek iný formát pre textové dokumenty. Tento formát zároveň neobsahuje príliš veľa formátovacích možností a prax ukázala, že pre najrozšírenejšie e-knihy prakticky nie sú nutné. Veď aj samotné knihy neoplývajú rôznymi typmi písma, vyznačovaním či umiesťńovaním do stĺpcov a vkladanými obrázkami. Nemusí vo veľkej miere kopírovať možnosti formátov dokumentov Office a ani nie je orientovaný wysiwyg ako PDF.
V súčasnosti je PalmDOC nepísaným a prakticky výhradným formátom pre e-knihy a existuje preň zo všetkých strán veľmi silná podpora. Určite existujú aj ďalšie formáty pre elektronické knihy ale musím na rovinu povedať, že ich rozšírenie je marginálne.
Nepreberné množstvo stoviek knižiek v českom ale aj slovenskom jazyku dôstojne sekunduje anglosaskej produkcií. Zdrojov je hodne a naozaj stačí priemerná znalosť Google k dohľadaniu.
Pretože formát PalmDOC vznikol na platforme Palm OS, podporuje ho aj softwarové vybavenie týchto zariadení. To ale neznamená, že vzhľadom na úspešnosť už dávno nie je portovaný nejaký ten program pracujúci s PalmDOC aj na iné platformy. Je ich dokonca dosť aj na menší výber. Fyzicky som odskúšal e-knihy na platforme Palm V (malé zariadenie s monochromatickým štvorcovým displejom), na PocketPC, na Smartphone s Windows Mobile. Samozrejme som nevynechal ani čítačky tohto formátu pre PC, ktoré slúžia skôr pre účely prípadnej archivácie kníh na veľkom počítači.
Každý dokument musí nejakým spôsobom vzniknúť. K tomu je nutný program, ktorý dokáže tento formát vytvoriť aspoň z pár bežných formátov ako je plain text či DOC. Overil som si náročnosť vytvorenia PalmDOC na PC a pokiaľ máte k dispozícií slušne napísaný text (žiadne Entery na konci každého riadka a podobné typografické nezmysly), tak ide v podstate len o púhe konvertovanie textu.
Čítanie e-kníh má mierne iné nároky ako „zobrazovače“ kancelárskych dokumentov. Väčšina týchto programov v sebe nesie naozaj praktické funkcie pre široké potreby čitateľov a preto si dokážete zobrazenie textu knižky nastaviť pre svoje potreby a nie pre potreby autora dokumentu. Ovládanie je takisto prispôsobené dlhodobému monotónnemu čítaniu. Využitie displeja je variabilné a zväčša postavené na zobrazení po celej (malej) obrazovke (pokiaľ daný OS dovolí). Čítačku, ktorú som si obľúbil teda neprekvapia ani zle formátované pôvodné texty a dokáže napríklad odstrániť zo zle zlámaného textu zbytočné Entery, dokáže naopak tvoriť odstavce z prázdnych riadkov.
Osobne teda čítam knižky napríklad zo servera Palmknihy.cz a určite nie je osamotený. Veľa knižiek sa vytvára technológiou OCR a výsledky sú prakticky bezchybné. Už kúpou Pocket PC som vedel, že eknihy tam budú mať miesto a našiel som pre mňa vyhovujúcu čítačku Haali (existuje aj port pre PC aby ste si PalmDOC otvorili aj na ňom). Na Smartphone som otestoval čítačku iSilo ale kvôli veľkosti displeja je takéto čítanie vhodné skôr na zbierky vtipov a občasné krátke začítanie sa do obľúbenej knihy. Napriek tomu je to jeden z použiteľných programov pre mobil. Bohužiaľ čítanie knižiek na mobile nie je tým pravým miestom.
Pre vytváranie e-knižiek môžem teoreticky načrtnúť postupy aké sa zrejme používajú:
– zoberie sa bežná knižka a nascanuje, potom sa prevedie systémom OCR na text a ten sa uloží vo formáte PalmDOC. Netreba zdôrazňovať úskalia tohto postupu. Pre bežného čitateľa je krajne nevhodný a neefektívny (už pri práci s OCR vlastne celú knižku prečítate),
– zoberie sa iný formát a prevedie na PalmDOC, takto sa prevádzajú napríklad HTML dokumenty alebo DOC z MS Office,
Viac o týchto procesoch nie je nutné hovoriť pretože v prípade potreby je internet bohatým zdrojom informácií.
Z praktických dôvodov sa snažím mať v PDA vždy dostatočne veľkú pamäťovú kartu a na nej potenciálne knižné obete. Vždy mám v PDA nainštalovaný program na čítanie knižiek a pre prípad havárie je jeho kópia aj na pamäťovej karte (Haali nie je vyslovene nutné klasicky inštalovať). Knihy mám zároveň uložené aj na PC a pokiaľ ma omrzeli tie v PDA, tak zmažem zložku „prečítané“ a nahrám ďalšie súbory. Výhodou Haali je, že si pamäta desiatky knižiek a hlavne pozícií v nich. Aj keď súbor s knihou zmažem a po roku sa k nemu vrátim, Haali si to pamätá (ak som nezrušil príslušné záznamy).
Samotné čítanie je vecou okamžiku – pokiaľ mám PDA so sebou (čiže nahrádzam všetky príležitosti, kde by som si so sebou bral knižku) tak ho zapnem, na ploche mám ikonku Haali a okamžite môžem čítať. Pri vyrušení alebo prerušení proste PDA odložím. Ono sa po pár minútach samo vypne. Výhodou aktívneho displeja je podsvietenie a mne osobne jeho intenzita postačuje aj na čítanie potme bez znakov únavy aké pociťujem napríklad čítaním pod osvetlením okolia. Na ovládanie jedného tlačítka PDA svetlo tiež nie je nutné a samotné PDA je skôr slabším reflektorom ako tmavou komorou s nejasnými písmenami.
Pôvodne som Haali používal s nevyhladzovaným písmom avšak posledné mesiace mám ClearType zapnuté pretože na mojom h2210 je displej vcelku slušný a pri veľkosti písma 14px dokonca aj nemiestne nehrá farbami. Skúšal som farby čierne na bielom aj opačne, obe sú vyhovujúce. V Pocket PC som nechcel mať kompletnú lokalizáciu ale pre základ postačí mať CE fonty (dajú sa zohnať) a klávesnica (TopKey napríklad). V Haali som nastavil, aby sa texty zobrazovali fontom Georgia – ma pre mňa príjemné zobrazenie pismen aj text je dobre rozoznateľný. Samotný Haali je jednoduchý ale zároveň dobre konfigurovateľný. Nastavil som si na moje potreby hardwarové klávesy (napr. prepínanie na fullscreen). Šialencom Haali umožňuje obrazovku dokonca otáčať po 90tich stupňoch.
Spotreba energie je minimálna, pretože časť energie žerie síce displej (ale podsvietenie nemám ani na 10%). Vydržím bez nabíjania pri každodennom čítaní niekoľko dní.
Pokiaľ si myslíte, že chcete niečo s ebookmi mať, tak neuvažujte o žiadnom čítaní z notebooku či PC. To proste nejde. Dnes sú PDA lacné a aj keby ste ho kúpili len kvôli knižkám, oplatí sa to. Knižiek je hodne, postačí sa neorientovať na nezmyselný formát ebookov od Microsoftu a poobzerať sa po čítačke (doporučujem spomínanú Haali) a knižkách vo formáte PalmDOC. A hlavne odložiť predsudky predtým než naozaj dlhodobo odskúšate takýto systém. Pokiaľ máte hodne hlboko do kapsy, nejaký ten čiernobiely Palm vyhovie, ale bez podsvietenia vyžaduje dobré osvetlenie zvonku (ale to už snáď každý majiteľ digitáliek vie).