Sviatočné pozdravy

Sedím nad poštovým serverom a lamentujem nad záľahou e-mailových pozdravov. Zbytočné a otravné. Snáď o pár rokov k tomu tí ľudia dôjdu a začne im to tiež liezť na nervy.
Počúvam rádio a od začiatku mesiaca sa do playlistov vsúvajú všetky otrepané vianočné pesničky. Už desiateho v pominutí mysle volám po kancelárii „ja chcem Last Christmas“. O pár dní to už točia do nepríčetna. Spolu s roľničkami a ďalšími nervydrásajúcimi trackmi.
Reklamné šoty sa idú roztrhať od super ponúk. Firmy na každom kroku ďakujú svojim klientom veľkoplošnou inzerciou. Rozposielajú stotisíce firemných prianí na akúkoľvek adresu, akú vyhrabú. Vedenie firiem vytvára firemné šablóny pozdravov a rozdáva predtlačené priania zamestnancom.
Vianoce sa na nás valia ale celý tento „ansámbel“ iba prispieva k vybudovaniu solídneho nervového zrútenia a podčiarkuje bezradnosť v tom najsúkromnejšom pocite „sakra a zasa neviem, aký darček a kde“. Prebehnem si googlom „tipy na darčeky“ a znechutene zatváram neuveriteľne stupídne články v tabloidoch, vySEOvané stránky eshopov s ponukami tovarov, ktoré by som nekúpil ani psovi, keby vnímal sviatky. Dozvedám sa z nich, že treba kúpiť kozmetiku, takmer v každej stránke sa určite omieľajú ponožky, papuče. Proste superobjavné veci.
Pobehujem po preplnených obchodoch a jediné čo kúpim je rožky, jogurty a mlieko. Obchádzam zástupy podobných zúfalcov a snažím sa dostať radšej domov premýšľať opäť nad tým istým ako včera.
Najradšej z toho všetkého mám situáciu, keď jednej osobe už darček mám a vzápätí ma napadne minimálne päť rovnako vhodných ale pre „ďalšieho“ v rade fantázia zlyháva. Narážam na limity môjho obchodného rozhľadu v rôznych tovaroch. Námatkou začínam vnímať také druhy tovarov, ktoré ma vôbec nezaujímajú, čojaviem „ezoterické nezmysly“, otáčam očami nad pultami s knihami a ich titulmi čojaviem „Betónovanie plotov“.
Napadnú ma však iba skvelé darčeky pre ľudí, ktorých nemám „v programe“ na obdarovanie.
O pol siedmej sadám do ešte vyhriateho auta a minútu pomaly vdychujem vzduch. Štartujem, zapínam svetlá a mám pocit, že ten v tom aute za mnou by ma najradšej prepichol za to ležérne vychádzanie z podzemného parkoviska pretože on ešte chce obehnúť päť ďalších obchodov. Ja chcem už iba dôjsť domov.
Čo keby sme si navzájom vymenili úlohy? Ja kúpim darčeky pre „Vašich“ a Vy pre „mojich“.
Snáď to nejako dopadne :-)