Mio Moov 360 – navigácia do auta

Svet navigácii sa delí na niekoľko skupín:
* motoristické navigácie obsahujúce trasy diaľnic, ciest, ulíc miest a obcí,
* turistické navigácie, ktoré používajú samozrejme turisti ale zrejme aj cyklisti a rovnako aj vyznavači geocachingu pri hľadaní pokladov.
Okrem toho sa delia aj podľa použitých prostriedkov:
* majú jedno zariadenie, ktoré obvykle volajú telefón (smartphone, PDA s GSM a GPS) a v ňom majú navigačný software do auta, možno nejaké turistické systémy,
* vlastnia PDA (so vstavanou GPS alebo majú nejaký GPS modul) a v ňom potrebné programy,
* v aute majú odnímateľnú navigáciu špecializovanú buď iba na cestovanie alebo má ešte aj schopnosť turistickej či dokonca „vodnej“ navigácie (moria, rieky),
* ich auto má už výrobcom napevno zabudovanú navigáciu.
Ja som dostal do ruky Mio Moov 360, čo je zástupca špecializovanej navigácie do auta.

Mio Moov 360

Prekvapila ma veľkosť krabice – navigácia má 4.3″ obrazovku a proste som čakal bombastické balenie. Zarazila ma aj absencia klasickej nabíjačky. V balení bol vlastne *veľmi dobre pôsobiaci držiak na okno* a prepojovací kábel do „cigaretovej“ zástrčky auta. Konektor na navigácii ma však presvedčil, že stačí vytiahnuť môj USB kábel a už som nabíjal z USB portu počítača. Podľa popisov by v balení mal byť aj prepojovací kábel do počítača.
Vrátim sa k držiaku: je maličký ale akonáhle zabojujete s nasadením konektora autonabíjačky (naozaj je to hlavolam a akonáhle prídete ako na to, treba silne zatlačiť), potom je ale držiak to lepšie, čo ste medzi prísavkami videli. Nedarilo sa mi ho pritlačiť na prístrojovku (to nie je chyba) ale na skle drží skvele. Kĺb sa otáča všade a bez výraznej sily.
Samotná navigácia má *skutočne veľkú obrazovku* – väčšiu ako bežné PDA. Je však širokoúhla a rozmer 4.3″ trochu „klame“.
Telo navigácie nemá *žiadne odnímateľné časti* a to ani kryt batérie.
Na hornej stene vľavo je *trojpolohový prepínač* – ON, OFF a JEMU… prepáčte :-) je to RESET.
V strede je *slot na pamäťovú kartu SD* bez dvierok.
Spodok obsahuje *drážku pre držiak* a konektor miniUSB pre prepojenie s autonabíjačkou alebo s USB počítača.
Táto navigácia zobrazuje v *polohe na šírku* – ak ste zvyknutí na PDA, kde sa navigácia dá otočiť na výšku či na šírku, u špecializovaných autonavigácii to myslím neexistuje.
Na tomto mieste by som mal asi povedať všeobecne o výhodách samostatnej autonavigácie: Aj keď mnohí z vás propagujú „všetkovjednom“, nemyslím si, že je to VŽDY výhodné. Dôvody pre samostatnú navigáciu:
* je vždy pripravená pracovať – zapnete a všetko „frčí“ hneď,
* nemá kompromisy napr. vo veľkosti obrazovky,
* môžete ju požičať,
* dnes už to nie je nebesky vysoká investícia.
Samostatná navigácia sa teda hodí všetkým, ktorí trávia život cestovaním, kde kompromisy iných zariadení môžu skôr vadiť. „Všetkovjednom“ si zasa obľúbi človek, ktorý investuje radšej do jedného zariadenia ako keby mal pridať pár tisíc pre samostatné zariadenia, ktoré by nakoniec často nevyužíval.
Musím potvrdiť, že *navigácia sa veľmi rýchlo prebúdza* – ak ste niekedy zvyknutí na párminútové občerstvovanie po dlhšej nečinnosti, tak Mio je schopné navigovať veľmi rýchlo po zapnutí.
Navigácia *upozorňuje na prekročenia rýchlosti* – samozrejme je možné očakávať menšie nepresnosti – napr. trval na 60tke na trase za obchoďákmi na Panónskej. Nedá sa nastaviť istá tolerancia a tak mi na obrazovke svieti značka aj po prekročení rýchlosti o 1km. Je to ale dané našou mentalitou považovať 60 v červenom kruhu ako najnižšiu možnú rýchlosť :-)
Myslím si však, že raz zakúpená navigácia do auta je záležitosť na viac rokov dopredu – ak jej výrobca *poctivo ponúka aktualizácie máp.* Mio sľubuje najbližšie aktualizácie máp zadarmo.
Mio sa mi zafixoval ako výrobca lacných navigácii s iGo. Jeho posledné modely však vznikajú bez neho a preto už ani *360tka nemá v sebe iGo.* Na prvý pohľad samozrejme nerozpoznáte detaily – všetci dobre vieme, že iGo je skinovateľná aplikácia a už samotné Mio ju bohato premaľovalo vo svojich starších modeloch.
Mio Moov 360 patrí medzi viac vybavené modely ale v dobrom myslené sa to neodráža na príliš komplikovanom použití. Menej výrazne však hodnotím snahu _“iphonizovať“_ niektoré prvky v ovládaní. Použitý HW dotykovej obrazovky sa na „iphone“ ovládanie nehodí.
Dotyková obrazovka vyžaduje *citeľný prítlak,* aby software „zabral“. Akonáhle sa snažíte niečo po obrazovke „ťahať“, tak to môže software pochopiť ako aktiváciu položky a netuší, že vy chcete iba pohnúť zoznamom po obrazovke.
Prstom ide aj *ťahať mapu po obrazovke* – citeľne však mapa za pohybujúcim sa prstom „nestíha“ a dobieha ho ako na gumičke. Tento prvok rozhrania je tiež „iphonizujúci“ ale nie tak dokonalý. Samozrejme jeho intuitívnosť je viac ako mierne oneskorenie. Trochu mi chýba zoomovanie „poklepaním“ po obrazovke.
Na navigačnej obrazovke je aj pár ovládacích prvkov – tlačítka. Bohužiaľ sú *príliš malé* a aj pokus v kľude domova ich trafiť býva často „vedľa“.
Pri navigovaní sa ešte vľavo hore zobrazuje nasledujúci bod itinerára.
Skúšal som navigáciu aj pri jazde po zotmení a aj pri nízkom jase a prepnutí na nočný režim mi *podsvietenie navigácie žiarilo o trochu viac* akoby som chcel.
Dlhšiu dobu som si neuvedomil, že na navigácii *nie je analógový ovládač hlasitosti.* Našťastie som ho našiel v menu. Netuším, či vie navigácia zosilniť hlas pri vyšších rýchlostiach – nepostrehol som to. Obligátny výber ženského a mužského hlasu samozrejme existuje.
Z praktického skúšania navigácie viem, že počas jazdy mám občas potrebu ju umlčať. Trojcestný ovládač na hornej hrane nie je pre to najvhodnejší. Je príliš malý a pri vypínaní sa treba naň sústrediť. Chcelo by to veľký, jednoduchý vypínač alebo aspoň „uspávadlo“.
Rovnako som postrehol trochu odlišné správanie pri automatickom nazoomovaní. iGo obvykle zoomuje viac a rýchlejšie – Mio mi aj pri jazde Nitrou vytrvale zobrazoval skoro celú plochu mesta. Mám pocit, že iGo aj pri manuálnom presunutí mapy prstom sa po čase vráti do automatického režimu a zasa toto Mio na to zrejme potrebuje trochu dokopať tlačítkom na obrazovke.
O čo sú maličké tlačítka na obrazovke maličké, o to sú tlačítka v menu (ľavý dolný roh ho spustí) väčšie. Je to niekoľko obrazoviek vždy po 2×3 tlačítkach s ikonkami. Pokiaľ teda počas jazdy (nedajboh!!!) meníte cieľ, tak komfortne a nenáročne zvládnete minimálne vojsť do obľúbených cieľov a ťuknúť na nový.
Opäť neexistuje možnosť aby sa po vojdení do menu navigácia zasa vrátila k navigovaniu (ak bola prerušená vojdením do menu).
Navigácia má aplikáciu *NavPix* – obrázky umiestnené na mape podľa súradníc. Trochu mi k tomu chýba zabudovaný fotoaparát :-)
Prirodzenou vlastnosťou autonavigácii býva prepojenie s Bluetooth mobilom resp. sluchátkom. Malo by to vedieť vytočiť hovor či ho prijať a reprodukovať hovor.
Môj pokus *spojiť ho s iPhone zlyhal* – síce sa dohodli ale menu sa nakoniec neaktivovalo. V súvislosti s iphonicky ovládanými zoznamami by som očakával, že to pôjde. Iné mobily som neskúšal.
Možnosti vyhľadávania sú dostatočné – neviem prísť na nejaký zádrheľ, ktorý by pri hľadaní Mio nevyriešilo.
Našťastie má 360tka aj *radarové POI* ale neobsahuje ich po vybalení a je treba si ich pozháňať z nezávislých zdrojov. Trochu som sa tešil, že si túto funkciu odskúšam ale nedostal som sa k pokusom o import POI.
Samozrejme s radarmi prichádza aj varovanie na blízke POI – tie si môžete detailnejšie prispôsobiť – zobrazením, upozornením (graficky aj zvukovo), v akom predstihu má varovať.
Samozrejme nemusí ísť výslovne iba o radary – ak plánujete „výhliadkovú“ cestu, tak môžete tam nasypať pre posádku upozornenia, čo prichádza.
Trochu mi oproti iGo vadila nižšia možnosť „štelovania“ výpočtu trasy – Mio má len jeden polohovateľný prepínač, iGo dva. Preto mi Mio vytrvale uprednosťnoval skôr trasy po diaľnici ako moju obľúbenejšiu R1 do Nitry. Zrejme je jeho prvoradým kritériom čas. Dá sa to však obísť presunom prepínača alebo nanútením prejazdov.
S prejazdami mám všeobecne u navigácii kopec humorných skúseností, ktoré ma nútia trasy naplánovať VŽDY pred jazdou a trvať na schopnosti navigácie zapamätať si ich. Aj Mio neprekvapilo a často sa vytrvale snažilo vrátiť ma na ním predpísanú trasu – kľudne krkolomnými otočkami a návratom z ním nechcenej R1 zasa naspäť na D1 :-) Robia to však všetky možné navigácie. Rozhodne by som však od navigácie čakal väčšiu mieru tolerancie – ak je cieľ jasný a radikálne nejdem smerom od neho, tak nech sa prispôsobí a donaviguje rozumnejším spôsobom ako otočkami na päte.
Moju obľúbenú zadnú stenu kazí iba štvorcová nálepka s „nevyhnutnými“ údajmi, ktoré nebudete v živote potrebovať. Takže ju vidieť cez čelné sklo auta.
Výdrž bez nabíjania ma moc nezaujíma ale prekvapila ma výdrž v šuflíku pri vypnutom stave – v kľude to vyberte po pár týždňoch a je takmer isté, že ešte tam čosi v baterke zostalo. Vybitie našťastie nespôsobí katastrofálny výmaz.
Mio si teda opustením iGo neurobil hanbu a modelová rada s Moov sa dá „predýchať“. Pokiaľ by som si vyberal niečo do auta, tak splní všetko, čo potrebujem:
* rýchly štart,
* jednoduché ovládanie,
* rýchle odlepenie a nalepenie na sklo,
* veľká obrazovka,
* import POI.
Menej sa mi páčilo:
* „iphonizácia“ niektorých prvkov rozhrania (posúvanie zoznamov) nevhodné pre daný typ dotykovej obrazovky – je to skôr otravné ako užitočné (na rozdiel od iPhone),
* maličký vypínač,
* hlasitost sa nastavuje komplikovanejšie cez menu a iba globálne,
* skutočne je nutný upgrade mapových podkladov – je to sľúbené výrobcom – takže iba to pripomínam,
* NavPix je bez foťáku k ničomu – nie je to však dôležitá vec.
Mio Moov 360 je možné updatovať o novšie verzie máp aj softwaru ich stiahnutím z webu výrobcu.
Na internete som si o Mio prečítal, že pripravujú navigáciu so vstavaným GSM, čo môže byť zaujímavé. Mňa by napr. zaujímala video kamera namierená von z okna.
Moje PDA už pomaličky dožíva, Windows Mobile v ňom si držím len kvôli sporadickej navigácii… no a jeden z darčekov pod stromček by mohla byť trebárs Moov 360… alebo niečo iné?

Navigáciu som mal na dlhodobé odskúšanie zapožičanú za čo veľmi pekne ďakujem.