Je ten web nejaký divný? Nebude neprístupný?

Jednou vetou pomerne ťažko vysvetlím pojem prístupnosť. Skúsim z opačnej strany. Ak je nejaký priestor dostupný postihnutému, hovoríme mu bezbariérový. O toto sa v istej podobnosti snaží prístupný web.

Často však nadobúdame dojem, že prístupný web je web pre úplne zrakovo postihnutých. Prístupnosť je však súbor „dobrých pravidiel“, ktoré sa oplatí dodržovať nielen pre úzku, jasne špecifikovanú skupinu ľudí. Jej pôsobnosť je omnoho širšia. Už len zrakové postihnutie nespočíva len v úplnej slepote. Bariéru môže web postaviť nielen vo vizuálnom vnímaní.

Príklad: predstavte si, že máte problémy ovládať presne myš. Alebo niektoré farebné kontrasty vám komplikujú čítanie textu. O toto všetko by sa mala starať prístupnosť a ešte o niečo viac.

Prístupnosť vo všeobecnosti hovorí o odstraňovaní bariér. Nielen pre ťažko zdravotne postihnutých. V istom zmysle môže byť aj počítačová negramotnosť vo väčšom alebo menšom rozsahu obmedzením. Preto sa občas prízvukuje, že s prístupnosťou ide zároveň použiteľnosť.

Web je miesto, ktoré niekomu patrí, niekto ho vyšperkuje, niekto sa mu venuje a niekto cezeň podáva informácie alebo iba sprostredkúva dojem.
V každom prípade neexistuje web, ktorý by sa o to nemusel snažiť tak, aby ho pochopil a dokázal vnímať aj niekto ďalší so schopnosťami alebo obmedzeniami, ktoré musí vlastník webu brať do úvahy a to dokonca do takej miery, že s nimi nie je stotožnený alebo sa do nich vie ťažko vcítiť.

Preto sa prístupnosť snaží vysloviť pochopiteľné pravidlá pre tvorbu webu.

Malo by teda byť povinnosťou vlastníka webu voči jeho používateľom poskytovať príjemný a prístupný web.
Pokiaľ je vlastníkom webu súkromná osoba, tak môžu byť naše nároky nízke až žiadne. Web nás proste nemusí vo všeobecnosti zaujímať a rešpektujeme rozsah vedomostí a znalosti problematiky tvorby webu na tomto stupni.

Súkromná firma zrejme potrebuje používateľa, ktorý sa vo webe rýchlo zorientuje (použiteľnosť), nerobí mu problém vnímať obsah (prístupnosť) a zrejme má vlastný záujem práve na to, aby to jednoduchým spôsobom umožnil. Preto uspokojí používateľov prístupným webom.
Veľakrát počujete vetu „nikto sa predsa nesťažoval“. Treba pamätať na to, že web súkromnej firmy nebude len tak zadarmo pripomienkovať cudzí odborník a už vôbec to nenapadne používateľa žmúriaceho oči nad drobučkým bledosivým písmom na žiarivo bielom bitmapovom pozadí tvorenom padajúcimi vločkami snehu. Nenapadne ho to z jednoduchého dôvodu: myslí si, že to tak má byť. Preto sa nikto nesťažuje a má voľbu – buď mu to vadí (podvedome alebo vedome) a odíde alebo zatne zuby a tú chvíľu to vydrží. Ale rozhodne nestráca čas vypisovaním zoznamu chýb.

Potom namietnete, že ani pri testovaní medzi zamestnancami sa nikto neozval. Tu platí to isté ako u používateľov a pristupuje sem aj bod „pochválime im to, budú radi“. Prípadne „radšej svoje vyjadrenie formulujem tak, aby sa neurazili a mne sa to nevrátilo“.

Tak sa obrátite na nejakého webdizajnéra a ten sa pri hodnotení zameria na to, čomu rozumiete a to je vizuálna stránka. V nej sa rozhodne vyzná každý – tak ako v obrazoch slávnych maliarov. No nie?

Všetky problémy s prístupnosťou sú teda na okraji záujmu – môže ich riešiť ten, kto im porozumie a chápe ich v kontexte. A hlavne dokáže občas aj ísť proti vizuálnemu návrhu renomovaného grafika.
Čo však v prípadoch, že web vlastníme všetci? Máme také webové sídla. Sú nimi stovky, možno aj tisíce organizácii, úradov, škôl, ministerstiev. Proste webové sídla štátu.

Mali by slúžiť jeho vlastníkom, čo je v podstate nová úloha webových sídiel oproti predošlému príkladu súkromnej osoby alebo firmy, ktoré slúžia najmä cudzím ľuďom.

Prísne vyžadovanie prístupnosti (a možno aj použiteľnosti) týchto webových sídiel je prirodzenou požiadavkou. Môžeme povedať, že súkromne vlastnené webové sídla môžu zaniknúť bez náhrady, niektoré informácie sú najlepšie prístupné (v inom zmysle) práve z webu.

Nesmú nám vlastníkom klásť prekážky v ich pohodlnom vnímaní.

Toto si našťastie už niekoľko rokov uvedomujeme a aj pre slovenské „štátne“ webové sídla existujú pravidlá:

* Výnos o štandardoch pre ISVS [č. 1706/M-2006] (64 kB) – v účinnosti od 1. augusta 2006
* a aktualizovaný Výnos o štandardoch pre ISVS [č. MF/013261/2008-132] (202 kB) – v účinnosti od 1. októbra 2008

Prístupnosti sa venuje stručný paragraf 14 odkazujúci na prílohu s podrobným vymenovaním pravidiel, ktorým rozumie (dúfam) každý kodér a možno by mal aj grafik.

Samotná príloha je po slovensky a preto je vcelku výborným zdrojom informácii o tom ako stavať prístupný web. Nie je nijako významne viazaná na „štátne webové sídla“.

Pokiaľ ste sa rozhodli „auditovať“ webové sídlo, tak je pre vás podstatný aj paragraf 15 a paragraf 16. Prvý vymenúva povinné súčasti webu ako je vyhlásenie o prístupnosti (formalita), identifikačné údaje správcu a prevádzkovateľa (dôležité), správcu obsahu (vysoko dôležité), dokonca úradné hodiny (to už ocení každý používateľ, že?). Druhý spomína RSS (všeobecne nejaký štrukturovaný obsah agregovaný z novoaktualizovaných stránok webového sídla) a vyhľadávanie.

Môžeme teda povedať, že „štátny web“ by mal mať kontaktné informácie, úradné hodiny, RSS a fulltextové vyhľadávanie.
Nadšencov zaoberajúcich sa formátmi dokumentov poteší explicitné vymenovanie vhodných formátov pre textové dokumenty v paragrafe 18: rtf, html, pdf, odt, txt. Vidíte doc?

Pikoškou je paragraf 24, ktorý je nejakou náhodou :-) identický so zvyklosťami aké používam pri vytváraní e-mailových adries aj ja. Podobne paragraf 25 hovorí o generických e-mailových adresách a PRESNE korešponduje s tým, čo mne v hlave znie o ich účele, význame a predmete použitia (meno ministra sa mení ale funkcia zostáva – preto je generická adresa vhodnejšia ak oslovujeme osobu v danej funkcií).
Vynechávam ďalšie paragrafy a nechám ich pre k štúdiu vhodnejším cieľom.

Chcete vedieť, prečo niektorý z webov ešte nie je prístupný a či vôbec musí taký byť?

Metodický pokyn k Výnosu MF/013261/2008-132 (468 kB) vám to ozrejmí.

Na začiatok: ktokoľvek môže navrhnúť nový štandard podľa ktorého by sa mali (v tomto prípade) weby riadiť. To je deklarácia, ktorá dáva najavo – my nemusíme vedieť úplne všetko, vieme, že sa technológie vyvíjajú a preto sme otvorení vášmu návrhu. Radšej nám to navrhnite ako by ste mali páliť na nepripravených. Môžete to skúsiť. Istá forma elementárnej slušnosti neuškodí – najmä ak ide o všeobecný záujem. Toto je dobrý začiatok.
Dokonca k tomu existuje aj generická e-mailová adresa – takže si nemusíte vykladať z gule, kam svoju pripomienku zaslať – každá doména má svoju vlastnú a je aj jedna globálna.

Tretia časť metodického pokynu sa rozsiahle venuje prístupnosti.

Zaujímavé je, že neexistuje povinnosť mať webové sídlo – čiže nie je nutné aby malý úrad o troch ľuďoch mal svoju webku (zaplatenú alebo svojpomocnú, drahú či lacnú, dobrú či zlú).

V prípade, že existuje, musí už spĺňať isté pravidlá.

Metodický pokyn dovoľuje rozvrhnúť ich plnenie a dokonca sa vyhnúť ich splneniu.

Príkladom sú síce funkčné ale už neaktualizované webové sídla alebo majú udelenú výnimku. Tú potrebujú aj testovacie sídla, sídla pre špecifickú skupinu, neverejné sídla, sídla s autorizovaným prístupom (extranety, intranety).

Konečne prístupnosť: rozsiahla tabuľka presne určuje, ktoré body sú povinné, odporúčané (a čo je ich ekvivalent WCAG 1.0).
Metodický pokyn v ďalšom obsahu zaujme HTML kodérov – sú tam konkrétne príklady. Opäť sú všeobecne platné – takže vaše znalosti platia aj na štátne weby – neexistujú špeciálne vymyslené pravidlá.

Pre ľudí, ktorí sa práve začínajú zaoberať mikroformátmi, je zaujímavá informácia o dátových prvkoch, čo sa navzájom dosť podobá. Dátovým prvkom je trebárs Meno a iným je Priezvisko. Spolu tvoria nejakú štruktúru, ktorej formát je v podstate to isté, čo bežnejšie označíme ako mikroformát.

Prečo by ste to mali študovať a používať? Možno je dobrý nápad vedieť ako TIE isté údaje sa štandardizujú na štátnej úrovni a niekedy nie je zle to proste prevziať a vo svojom systéme nevymýšľať vlastné. Prirodzene vznikne kompatibilita. Čo je dobré, nie?

Na záver teda môžem povedať:

* oba dokumenty môžete použiť napr. po vytlačení a zaviazaní do tvrdých dosiek na obúchavanie hláv zodpovedných za neprístupný web,
* naštudovať ich a zneužiť ich pri vlastnej práci ako dobrú slovenskú príručku.
Našli ste už nejaký dôležitejší web, ktorý nie je príliš prístupný?

PS: okrem komentárového formulára na tejto stránke :)

Zdroj: informatizacia.sk