Čo sa to vyplavilo z pirátskej zátoky

Vďaka podrobným reportážam (napr. zo serveru cdr.cz (dúfam v počestnosť majiteľov serveru CDR.cz, odkazujem na nich v dobrej viere, že teraz nikomu nenapomáham) mám zopár kúskov informácii z priebehu súdu s pár ľuďmi, ktorí sú nejako prepojení na čosi pomenované ako Pirate Bay.

Všetko, na čo som prišiel je fakt, že momentálna kauza je osobná pomsta. Voči konkrétnym osobám a nie ani tak za „odkazy“, ktorými tieto osoby čosi spáchali (nemám prehľad). To je iba nástroj k uskutočneniu pomsty. Problém je skôr v tom, ako tieto osoby navonok komunikovali voči žalujúcim (a ďalším) spoločnostiam. Zverejňovali vzájomnú komunikáciu, v odpovediach používali iróniu a dešpekt. Je úplne jasné, že druhú stranu touto formou mimoriadne naštveš tak, že hľadá akýkoľvek prostriedok ku odvete.
Tým prostriedkom bola žaloba nastavená tak, aby bolo možné vysmievačov z Pirate Bay odsúdiť. Za niečo. Čokoľvek. Len nech konkrétne oni „sklapnú“.
Preto je teraz internet plný komentárov rozhorčených nad tým, že niekto bol odsúdený za „a href“ a čo to znamená. Ak dnes odkážem na nejaký web a ten zajtra zmení svoj obsah na pekne povedané „pochybný“ tak, potom ja som od zajtra tiež „pochybný“ (pýta sa mekelle)?
Prečo si myslím, že ide o vendettu?
Všimnite si, že v konečnom dôsledku sa systému Pirate Bay (čo je zrejme server alebo viac serverov a na nich beží torrentový tracker – proste nejaká web stránka s odkazmi na ďalšie servre) akýkoľvek rozsudok vlastne nedotýka. Jasne, žalovaní majú čosi s Pirate Bay ale ak by sa správali ako sa správali, tak je ich vzťah k Pirate Bay menej dôležitý ako ich správanie. Na rovinu povedané: cielene sa snažili protistranu „nasrať“ a tá sa im to pokúsila vrátiť. Keďže mimosúdne (napr. rovnako ostrou reakciou, zosmiešňovaním a pod.) to nešlo, tak zvolili súd, vybrali si prostriedky.
Ak by totiž skutočne išlo o jadro problému, tak cieľom rozsudku (ale aj všetkého konania predtým) by bolo obmedzenie fungovania prostriedkov, ktorými dotyční robili podľa nich niečo zlé. Čiže ak kdesi zverejnili „fuj“ odkaz, tak aby tento odkaz zmizol atď. Ale k tomuto súd, rozsudok ani žaloba nijako zvlášť nesmeroval. Zameral sa na názory a konanie osôb.
Malá paralela je tu s Al Caponem – odsúdený bol za banálnu vec, ktorá sa dala preukázať a dosiahnuť odsúdenie. (Al Capone je príklad spôsobu akým právny systém dosiahne niečo pomocou banality, ktorej dôsledky pokryjú aj ďalšie skutky, ktoré však nemožno ľahko postihnuť). Neberte to ako analógiu s PirateBay, tak mi nevysvetľujte ako sa mýlim.
Chcel som sa dopracovat k nasledujúcemu článku. Stručne: hovorí o tom, že súčasný systém autorských a vlastníckych práv k „nehmatateľným“ veciam je komplikovaný. Navrhuje previesť ho na systém vlastníckych práv k hnuteľným (nehnuteľným) čiže hlavne hmatateľným veciam. Ak si to nejako predstavíte – tak CD s nahranou hudbou je hmatateľná vec.
Je tam spomínaný príklad ako naložiť s falšovaním originálov – ak si ja ako osoba kúpim sfalšovanú vec a predávajúci ju predával ako originál, tak ten problém s tým mám ja. Nie niekto, kto tú originálnu vec vytvára. Ja ako podvedený riešim problém s tým, kto ma uviedol do omylu (podviedol ma). Lepšie je si to celé prečítať a popremýšľať nad tým. Mňa ten článok ako námet na premýšľanie zaujal. Najmä preto, že takéto riešenie autorov nepoškodzuje.
Prečo nie? Aj súčasný systém dáva autorom plné práva k svojim dielam. Môžu sa rozhodnúť s dielom naložiť akokoľvek, stanovovať si akékoľvek podmienky (teda nielen vychodená cesta „predania“ diela nejakému vydavateľstvu) a napr. kľudne dielo poskytnúť voľne k dispozícii všetkým resp. pod aj pod smiešnymi podmienkami (moju hudbu musíte počúvať v teplákoch). Na to má každý autor právo.
Podobne v systéme z článku – autor má naďalej plné práva k svojmu dielu. Môže ho predať, darovať, zničiť. Môže si určiť cenu, môže platiť za to, že jeho dielo je kdesi umiestnené alebo vnímané.
Celá táto mašinéria je už dlhú dobu absurdným divadlom, kde sú práva autorov už iba nejasným neprehľadným argumentom, kde autori diel hrajú už iba podradnú úlohu prostriedku k tomu aby ich úplne iné záujmové skupiny zneužívali, využívali alebo ignorovali k svojim záujmom. Je to obostranný problém – jedna strana sa vydáva za ochrancu autorov a druhá si zasa myslí, že nič proti vôli autorov nerobí. Myslím, že práve autori diel by v tomto mali hrať omnoho väčšiu úlohu ako pasívnu. Ponechali riešenie týchto problémov na mechanizmy, ktoré postupne vyrástli do obrovských rozmerov a ich činnosť je už udržovanie chodu pre udržovanie chodu.
Pripomína mi to problematiku základnej vojenskej služby v 90tych rokoch. Ľudia tam nechceli chodiť – blabla. Mali plné ústa argumentov aké je to neústavné, aká strata času, aká je armáda fuj – notoricky známe. Lenže nikto z nich neurobil systémovú vec – nepokúsil sa o nápravu v globálnom meradle – ak je ZVS zlá, tak ju zrušiť a pre všetkých. Ich riešenie bolo skôr sebecké a hlavne také… za každú cenu sa vyhnúť ZVS. Takže radšej „preháňali“ zdravotný stav (modrá knižka), vyhýbali sa doručeniu povolávacieho. Išli na civilku (aj keď bola asi civilka skôr cielená na ľudí so skutočným presvedčením napr. náboženským) a pod. Kým šlo o reči, tak hlavné argumenty boli objektívne, vznešené ale keď šlo o konkrétny nástup na „vojnu“, tak prostriedky ako proti tomu, tak vznešené neboli :-) Volá sa to pokrytectvo.
Podobne je postoj k celému tomuto humbugu obojstranne nesmierne pokrytecký, kde obe strany majú kopec argumentov, ktoré su objektivizované, vznešené, idealistické resp. plnoprávne ospravedlniteľné konanie voči druhej strane. Lenže všetko je to len pokrytectvo a presmerúvanie pozornosti do rečí o problémoch, ktoré podľa mňa ani neexistujú. Pritom je základným problémom iba to, že ani jedna strana nechce moc počuť o autoroch diel. Moc ich do toho nezaťahuje resp. ignoruje ich. A je to problém aj samotných autorov. Dnes už nie je doba, kedy by bolo nemožné aby svoju tvorbu nedokázali realizovať aj bez mašinérie, ktorá ich prečísli geometricky.
Nerobím si týmto článkom nárok na objav Ameriky. Ani nevyslovujem svoj postoj. Už v minulých článkoch ma zopár dementov označilo pomaly za agenta a klamára. Celý článok je súpis úvah, ktoré nevyjadrujú to, na akej strane vlastne som. Proste som prečítal zopár článkov a snažím sa nad nimi niečo nájsť. Tak ma nezaťažujte textami v komentároch, ktoré len premelú notoricky známe prejavy, argumenty. Nepapagájujte tu nič, čo už v podstate je napísané kdekoľvek inde a ak chcete niečo prerapotať, tak pomocou formátovania Textile môžete odkázať na konkrétny zdroj.