Aký by bol web bez Firefoxu
Prišiel čas bilancovať prvú desaťročnicu tohto tisícročia. V roku 2000 sa internet točil okolo modrého písmena e. Hlasy tvrdiace, že HTML je univerzálne končili úškrnmi „vševediacich“ ukazujúcich modré grafy. Všetky stránky boli optimalizované. Dnes to už znamená to, čo „vševedi“ tvrdo popierali. Nebolo možné nikoho donútiť, aby svoju stránku „otvoril“ inému prehliadaču. Všetko okrem „éčka“ boli totiž obskúrne prehliadače (čo tvrdieval napríklad Michal Altair Valášek) a tvrdohlavo trvali na tom, že web sa robí pre Internet Explorer.
Kód stránok sa pripravoval „ako prišlo“. Ak niekto vyhlásil, že ovláda CSS, tak to znamenalo, že pridával HTML značkám parameter style a vždy tak, že farbu písma definoval aj v style aj značkou FONT s parametrom COLOR. Vláčikový layout z niekoľkonásobne vnorených tabuliek bol nevyhnutnosť.
Niekoľko ojedinelých osvietencov sa pokúšalo pripravovať svoje stránky „naraz“ pre viacej prehliadačov. Obvykle teda pre rôzne verzie Internet Exploreru a keď sa nedarilo, stránka bola optimalizovaná od verzie 3.0 a rozlíšenie 800x600px.
Ono sa nedarilo skoro vždy. Tvrdé nátury sa dopočuli niečo o akomsi Netscape Navigatore, ktorý niektorí pamätníci pred pár rokmi použili na prvé surfovanie po internete. Ich levelom boli dve verzie stránok a tá druhá pre NN.
Netscape Navigator v ich časoch kontumačne vyhral prvú bitku prehliadačov (protivníci sa nezúčastnili lebo neexistovali). Potom ho prevzal AOL a to bol začiatok jeho konca.
Argument pre univerzálnosť v roku 2000 neexistoval, okrem akademických situácii „čo ak ten Váš kód prežije niekoľko rokov a bude existovať nejaká budúca verzia prehliadača či nebodaj konkurent“. Hypotetické situácie nikoho nezaujímali. Aj keď pohľadom naspäť sa do bodky vyplnili. Nasledujúci argument totiž obvykle býval, že potom budeme mať aj inú stránku.
Hrozba pre modré e začala nevinne, team okolo Netscape Navigatora založil nadáciu Mozilla a najskôr sa snažil pokračovať vo vývoji toho, čo mali na stole. Priamy následník NN bola proste Mozilla.
Prvá polovica tohto desaťročia znela, ako to už obvykle býva, hašterením ortodoxných zástancov Mozilly (aka premaľovaný Netscape), Opery (zabúdam na ňu skoro zámerne, nikdy nič neznamenala, okrem technických predností) a začínajúceho projektu Phoenix.
To práve bol zárodok dnešného Firefoxu. Nanovo postavený prehliadač, syn Netscape Navigatora, bez genetickej záťaže.
Krvismilné hádky sprevádzal rehot silného „éčkového“ tábora. Microsoft zo svojho prehliadača vytváral aplikačnú základňu a pripútal k sebe všetkých vývojárov, ktorí ho začali používať ako klienta pre všetko. V tomto desaťročí sa prakticky prestali vyvíjať zákaznícke desktopové aplikácie. Microsoft každý pol rok predstavil novú technológiu zabudovanú v prehliadači alebo vo vývojových nástrojoch, ktoré produkovali webové aplikácie.
V tom čase „frčali“ ale aj PDA. To boli také „ručné“ počítače. Niečo ako dnešný mobil ale nevedelo to telefonovať. A v nich bol prehliadač. Volal sa Internet Explorer ale napodiv to malo svoje (a veľké) rozdiely. Vtedy asi nielen mňa napadlo, že weby by sa mali vedieť prispôsobiť rôznym podmienkam. Nemôžem predpisovať dokonca rozlíšenie monitora, software ba dokonca jeho verziu pre prehliadanie mojej stránky.
V roku 2003 sa Phoenix premenoval na Firebird a začal vyzerať ako (pre mňa) použiteľný prehliadač (v nultej verzií – kto nevie, čo to znamená?).
S názormi získanými z rozdielov prehliadačov na PDA a na počítači som začal používať miesto IE ten Firebird. Ďalší rok znamenal finálne premenovanie na Firefox (február 2004) a jeho doťahovanie ku jeho prvej oficiálnej verzií.
A to bol začiatok konca webu aký dominoval roku 2000. V prvej polovici desaťročnice vznikol konkurent, ktorému sa smiali. Fanúšikovia „veľkej“ Mozilly mu tiež pridávali. Len fanatici s Operou sa za celý čas nezmenili, sú stále rovnakí. :-)
Práve nástup a nábeh popularity Firefoxu od roku 2005 spôsobil v prvom rade útlm rozvoja geneticky zaostaleho následníka Netscape Navigatora (Mozilly), čo pochopila aj samotná nadácia a prehodila výhybku naň. Koniec koncov Firefox mal renderovacie jadro identické a nemalo cenu držať sa dvoch produktov v dvoch vývojových líniach.
Znamenal však aj vzrast záujmu o to, ako sú weby vytvárané. Veta so slovom „optimalizované“ začala byť najskôr predmetom vtipov, príkladov „zlej“ práce až nakoniec vymizla úplne.
Stali sa dôležité všetky „uspaté“ technológie ako HTML, CSS, javascript. Všetko silne proprietárne začalo už skutočne vadiť.
Používateľ Firefoxu obvykle chválil, virálna kampaň sa spustila a od roku 2005 sa jeho podiel zvyšuje. Spolu s nesmiernym rastom používateľov internetu bolo predstavovalo každé ďalšie percento omnoho viacej ľudí ako to predošlé. Pri tejto predstave je akékoľvek zvyšovanie podielu zaujímavejšie.
Spomedzi ľudí „tvoriacich web“ sa čoraz jasnejšie odčleňovala skupina „osvietencov“, ktorí ako svoju hlavnú úlohu zobrala slovo „evanjelizácia“. Šírenie názorov o lepšej stavbe webu. Pribúdali im argumenty zo všetkých možných oblastí. Už existovali prehliadače s plnou podporou CSS, neboli to len teoretické štandardy.
Internet Explorer prispel sériou chýb, dier, vznikom škandalóznych vírusových lavín. Nepridal si body ani dlhotrvajúcim váhaním nad vydaním novej verzie či ignorovaním viac či menej platných (rozumej použiteľných) štandardov. Toto znamenie si nesie so sebou doteraz a aj keď zrejme už pokročil, tak stigma zostala.
Žabomyšie vojny prebiehali na viacerých frontoch. IE versus FF bola absolútna klasika a je to obdoba dnešného antiApple fanatik versus všetko, kde sa spomenie Apple (nie je článok o iPhone, kam nedolezie niekto s textom obsahujúcim HTC). Ani vtedy neexistovala zmienka o Firefoxe, kam by nezapísal niekto niečo o IE. Tak vtedy ako aj dnes, fanúšik Firefoxu si riešil svoje veci a do toho mu brblal niekto niečo o IE proti FF.
Iste, fanatici FF existovali – obvykle boli aj užšie napojení okolo komunity Mozilla, tí z opačného brehu obvykle robia propagáciu svojej modly „bezplatne“ ako súkromnú iniciatívu. Kto by už cielene vyhľadával zmienky o tom, čo nemá rád, aby tam vpisoval reči o niečom inom a vyjadroval sa o tom, čo ani nemá? :-)
Ďalšie súboje boli so zbraňami ako CSS versus TABUĽKY. To bola silná vojna.
Fanklub Opery takmer vždy a nepochopiteľne bojoval proti všetkým. Tam, kde fanúšikovia FF písali o štandardoch ako faktoch proti IE, tam pribehol „operista“ a začal čosi splietať proti FF :-) až sa nakoniec ľudia blízki Mozille rozhodli „operistom“ dať jasne najavo o čo ide – ak bojovať, tak ZA NIEČO a to je spoločné aj Opere aj FF. Našiel sa jediný fanatik Opery, ktorý by to skutočne pochopil? :) (sorry, ak to nie je tvoj prípad, tak po mne nehádž invektívy – ak sa ťa to netýkalo a netýka, tak proste bež ďalej – poznáš to o husiach, nie?).
Popritom sa vlastníci samotnej Opery potichu rozhodli investovať sily do mobilných platforiem. Z môjho pohľadu sa na desktopovú Operu a jej fanúšikov trochu vykašľali ale oni sa primkli aj k mobilnej Opere (defacto separátny produkt).
Ak ste aj vyhrali, tak vás čakala vojna štatistík. Vytiahli na vás grafy návštevnosti, kde sa oplatí vyvíjať pre väčšinu. Argument „všetci (používajú)“ je totiž najväčší balvan, ktorý pritláča k múru kohokoľvek za čokoľvek. Tvrdohlavci z roku 2000 nechceli zbehnúť z rutiny, ktorú si vypracovali počas monopolného postavenia IE.
Objektívne treba pripomenúť, že intenzívne hltali všetky technológie, ktoré sa okolo toho motali. MS vtedy šmahom pochovával celé triedy technológii, aby ich nahradzoval novými. Vedomosti vývojárov pracujúcich v rôznych prostrediach končili po pol roku. Obratom bežať na školenie k novej verzií a takto bežali roky. Pridať si k tomu ešte akési starosti okolo niečoho mimo tento svet? Nejaký iný prehliadač? To už ani nešlo obsiahnuť.
Prešiel rok 2010 a zdalo by sa, že je ideálny stav. Tabuľkový layout je dávno pasé, defaultom je CSS. Zastúpenie prehliadačov je vyrovnané. Obskúrny je skôr ten, čo stále fandí IE a aj to len s akousi úsmevnou formou odplaty za ich reči pred desiatimi rokmi (ktoré ale oni mysleli vážne) – častejšie totiž už nikoho príliš nevzrušuje akékoľvek naťahovanie sa medzi IE a FF. Ak sa robí web, tak už je vlastne vždy „štandardný“. Doťahujú sa už iba drobnosti. Hlavné bitky desaťročia na webe skončili.
Keby však nevnikla Mozilla, správne nepochopila význam projektu Phoenix, nezapáčil sa fanúšikom, tak zrejme by neexistoval motor ku zmenám v prospech objektívne lepšieho stavu webu (v technickom smere).
Spokojnosť? Ale kdeže. Mastodonti z roku 2000 totiž prežívajú vo vykopávkach. To sa tak hrabete v novinkách softwarových spoločností a každú chvíľu narazíte na kusy kódu, ktorý musíte skúmať uhlíkovou metódou. Neznamená to, že by mali preinvestovať miliardy do tupého prekódovania, naopak je to len upozornenie, že to NEZMIZLO. Poskrývalo sa to.
Živé zvyšky vývojárov naďalej produkujú kdesi v prítmí CSS kódy so silným nepochopením princípov, ktoré tí modernejší už chápu. Nezostal im stále čas vybrať si ale „musia“ to tak robiť. Už nebehajú po pódiu a pred smejúcim sa hľadiskom nevzývajú ActiveX :-) Teda áno, ale zároveň už aj tušia, že trebárs WCAG je to, čo nemôžu ignorovať aj keď k tomu MS nevydal KBčko.
Tento ich dojazd je stále objektívny problém.
Ponaučenie? Ak niečo na niečom je a má zatiaľ malé zastúpenie, nikdy to nepokladaj za obskúrne :-) ale má to aj pokračovanie. Čo dnes vyhralo ako moderné, bude neskôr bojovať s novými rivalmi, ktorí môžu byť objektívne lepší ba dokonca to úplne nahradiť. A aj keď nemám „čas“, mal by som to vnímať bez predsudkov. Pošukovia spred 10tich rokov sú cenení špecialisti dneška.
