BYOD – pracuj na svojom hardwari
BYOD je skratka Bring Your Own Device a iba označuje možnosť pracovať ako zamestnanec vo firme so svojim zariadením. Nič nové sa nezavádza.
Voľakedy rozsah v práci použiteľnej techniky nebolo veľa. Ak sa obmedzím len na IT, potom to boli počítače či laptopy. S obrovským rozmachom mobilnej techniky tak k mobilom pribúdajú smartphony či tablety.
Neviem aké mám k tomu zaujať stanovisko:
Odmietať: zamestnávateľ má kompletne pokryť pracovnými nástrojmi výkon práce zamestnancov,
Prijať: zamestnávateľ by mal podporovať ba priam vyžadovať, aby si zamestnanec nosil do práce svoju techniku a pracoval na nej,
Tolerovať: zamestnávateľ poskytne základnú infraštruktúru a techniku ale už sa vykašle na vyšší komfort, napríklad umožní pripojenie smartphonov ale samotné zariadenia neposkytuje a to ani vtedy, ak ich zamestnanec musí používať (pohybuje sa po firme či v teréne a chce mať prístup k PIM).
Firmy za posledných 20 rokov šli skôr smerom k vytváraniu zložitého spletenca pravidiel používania ich techniky. Dokázali vytvoriť tak orezané prostredie, že je často nutné prekonať samotnú techniku k tomu, aby sa dala efektívne používať. Prísnosť policy ide častokrát proti invencií zamestnanca a degraduje aj samotné stroje na pasívne prvky, ktoré kladú prekážky.
Samozrejme s tým prichádza aj úplne uzatváranie firemných sietí do vysoko paranoidného stavu, kedy aj niektoré mobilné technológie nie sú použiteľné. Ani v prípade, že by firma chcela použiť vlastné firemné mobilné zariadenia. Niežeby ich nemala, prideľuje ich časti svojich ľudí, no tí sa nemajú ako pripájať k PIM a tak ich majú v podstate na hranie.
Motivácia technickej podpory urobiť im bezpečný prístup klesá s tým akú výbavu im je firma ochotná poskytnúť. Nedostanú ani oni sami smartphone? Prečo by sa snažili o vybudovanie kvalitnej infraštruktúry pre nejakú privilegovanú vrstvu? Áno, je tu cesta „podplatiť“ konkrétnych ľudí a niečo zlátajú.
Oproti tomuto je zasa akási forma zneužívania majetku zamestnancov, keď im nedám smartphone ale poviem rovno, že má používať svoj. Vytvorím prípojné body s možnosťou natiahnuť si do nich PIM (kalendár, kontakty, mail) a nechám to na nich. Prípadne mu ani nepridelím mobilný telefón a snažím sa zmanipulovať ho do stavu, že služobný kontakt firma rieši volaním na súkromný mobil zamestnanca (v rámci vzťahov zamestnancov medzi sebou sa súkromné čísla nakoniec vymieňajú – určite sa vám stalo, že vám niekto z firmy volal na súkromný mobil).
Zaujímavé je ale aj využitie súkromnej techniky na hlavnú pracovnú náplň zamestnanca. Napríklad si nosíte do práce svoj vlastný laptop, pripojíte si ho do siete a pracujete. V menšej firme, kde zamestnanci sú skoro „spolumajitelia“ je to podľa mňa skoro pravidlo, najmä ak sa vzťah zamestnanca realizuje inými formami ako bežný hlavný pracovný pomer.
Technogické firmy môžu dokonca využívať smartphony zamestnancov ako testovacie zariadenia. Nainštalujú si firemné aplikácie a potom si ich už vlastne zamestnanci aj ponechajú. Predstavte si to napríklad u smartphonov Android – jeho roztrieštenosť by si vyžadovala stovky testovacích zariadení. Na hromadné testy správania sa aplikácií jednoznačne úsporné riešenie.
K BYOD sa firma dopracuje ak predtým bola ochotná aj nechať zamestnanca aj v homeoffice. Potom je už len krok k tomu, aby sa zamestnanec snažil prácu prenášať medzi svojou a firemnou technikou až dospeje k tomu, že by chcel aj v kancelárií slobodne pripojiť svoje „veci“.
Na strane zamestnávateľa je to nezanedbateľná položka – náklady na techniku môžu klesnúť. Ak firma dospeje k BYOD, tak je na mieste otázka ako sa vysporiada s amortizáciou súkromnej techniky zamestnancov. Má sa BYOD považovať za benefit firmy zamestnancom?
