Tak a je to: dnešný deň s budíkom

Trošku mimo tému: dnešok sa niesol v znamení vstávanie. O jedenástej som zistil, že ešte stále spím a budík to vzdal o pol ôsmej zastavením sa. Haproval už, dožíval. Takže som dorazil do práce, vypísal si dovolenku najprv na pol dňa a potom na celý. Rozhodol som sa kúpiť si budík. Vedel som, že problémy ešte len prídu.
V Tescu na Kamennom majú len budíky s chorým pipkaním. Nezaujímavé. Budíky s kovovým zvončekom majú len mechanické. Zazvonia len raz.
Prešiel som celé mesto. Moja predstava o obchode plnom hodiniek sa minula. Všade len nezmyselné náramkové. Prinajhoršom nástenné kuchynské. Do prdele.
Zmenil som štvrť. Aupark. Nay. Klasický výber rádiobudíkov ako kdekoľvek inde. Ceny od 900 do 2500. Pípkanie také isté ako nezmysly z Tesca.
Desaťminútové prosebné čakanie pred zamknutou skrinkou a konečne som ulovil predavača. Nakoniec sa prejavil ako ochotnejší typ. Prstom som ukazoval a počúval.
Zúfalosť mi nedala a kúpil som nejaký Sony za 1900 korún. Nepremýšľal som, iba som zistil, že na maxime hlasitosti a záruke, že budem budený ešte PDAčkom, doterajším chorým budíkom, sa snáď ráno občas aj zobudím.
Áno, moje budiace systémy ničia život susedom, iba môj spánok nechávajú kľudný. Ako sa budia hluchonemí ľudia? Tak ako ja?
Takže takto som dopadol, od obeda až doteraz som obiehal obchody a vraciam sa s nezmyslom, ktorý idem teraz skúsiť zvládnuť.
Neviete, kde sa dá kúpiť siréna?