Varíme so Spravodajom

Sardinkový článoček o rybkách podvodníčkach mi vnukol myšlienku na sardinkovú nátierku.
Pobehovaním… hm… prehliadaním regálu s touto zverinou som zistil, že moja predstava o oválnej škatuľke najväčích rybiek sveta – sardiniek v oleji – telo v škatuľke a chvostík s hlavičkou bohviekde, sa rúca. Trištvrte regálu sú práve pravé baltské sardinky. Tie v oleji z toho tvoria desať percent. Zvyšok regála je to isté, teda šproty, ku ktorým mám mentálnu bariéru tvorenú istou udalosťou v minulosti a proste sa mi spájajú s niečim iným ako vychutnávaním jedla ;-)
Našťastie jedno z balení vo mne vzbudilo dôveru: nápis atlantské sardinky, zloženie dokonca tiež sardinky.
Doma som to s námahou otvoril – ak chcete dať najavo ľavákovi ako je strašne nápomocný, dajte mu trebárs otvárať konzervy – budete si o ňom myslieť, že trpí akútnym debilizmom :-)
Povyberal som do misky naprieč nakrájané sardinky, napchal maslo, syr a nakrájanú cibuľu.
Niekoľko pohybov hore a dole. No a už to mám natreté na chlieb. Mňam.