Dunajocentrizmus

Včera bolo hodne pekne a riadítka som tentoraz natočil doľava cez prístavný most a tú chvíľu industriálnosti som skúsil vydržať. Najprv treba obísť prístav, lodenice a keď už máte pocit, že vbiehate do plameňov horiaceho Slovnaftu tak sa konečne otáča cesta k osobnému prístavy (kopec lodiek a kopec k tomu príslušných áut). Ale nakoniec príde dejavu a všimnete si rozdiel. Tá istá hrádza ako z Petržalky. Bohužiaľ tento rok je už na petržalskej hrádzi veľmi tesno (a ešte len bude). Keď som včera večer videl ako si korčule kupuje osoba, ktorej korčuľovanie ani do najvzdialenejšej smrti nepomože, musím zvážiť, či pri mojej tendencií jazdenia nebude smrteľne nebezpečné alebo únavné počítať s nevypočitateľnosťou vyšších váh na 8 malých koliečkach.
Chvíľku som fotil a jeden obrázok za všetky musí stačiť. K niečomu takému máte tak 20 minút od baráku.