Petržalská hrádza dnes

Dnešné horúčavy sa dali nakoniec zniesť šlapaním (do pedálov) a obišiel som si tradičné hrádzové koliečko. Najprv som si myslel, že najfrekventovanejšia časť od „nultého“ bufetu pri výpadovke bude narvaná ľudmi, no dalo sa to zniesť – po obede už asi všetci buď vydychovali kdesi vyvalení (Rusovce boli naozaj plné). Horšie je to s „prvým“ bufetom (ten pri hauzbótoch) ale aj „druhom“ pri ramene. Prvý bufet opäť stavebne narástol až sa mi už nepáči tak ako pred pár rokmi, keď to pripomínalo stanicu kdesi na divokom západe.
Teplo až tak nebolo, pokiaľ som jazdil ale ani som nemal šancu zastaviť. Hľadal som miesto, kde si v kľude zapnem PDA a pokúsim sa prejsť knižkou. Z hrádze som sa ešte pred Čuňovom posunul doľava a skúsil som popri Dunaji niečo nájsť. Našiel som iba ledabolo zahasené ohnisko, ktore som radšej po opekačoch zahasil a šiel som preč. Vracal som sa cestou popri Dunaji smerom k hauzbótom a nakoniec predsa len zakotvil v megabufeťákoch na kofolu.
Keď to zrátam jazdil som viac ako 4 hodiny, keď som sa zastavil v sade Janka Kráľa.
Kľúčové mená na zapamätanie: Anne Parillaud pekné oči, Clive Owen po polnoci na ČT1 vo filme Krupiér.
Otázka: bude v noci teplo?