Šírky, výšky, body, rozmery alebo skôr intervaly, pruhy?

Webdesigneri a ich grafici si už snáď zvykli, že sa nepracuje s pevnými číslami a rozmermi, že nikto nemá exaktný rozmer 800×600 ale, že má takmer každý iný viewport.
Preto si dúfam zvykli, že tak ako je rozmer desktopu iba informatívny údaj, ktorý sa zväčšuje alebo zmenšuje ďalšími faktormi, tak to platí aj na polohu ohybu stránky.
Takže si každý webdesigner a grafik tieto „body“ uvedomuje skôr ako intervaly, ktoré je ochotný pri návrhu akceptovať. Potom sa hľadá zhoda s realitou – naozaj grafik uvažoval, keď navrhol stránku s pevnou šírkou 800 pixelov s tým, že VŽDY je viewport o kúsok užší? Či dokonca môže byť viewport zúžený aj radikálnejšie? Uvažoval s tým, ako to bude „debilne“ vyzerať na väčšej šírke? Uvažoval s tým, čo urobí obsah, ktorý sa nemusí „nalámať“ podľa „jeho“ šírky?
Tak sa presuňme na vertikálu a tam je to ešte horšie – kopec toolbarov ho posúva v desiatkach pixelov vyššie a vyššie. Koľko toolbarov je normálnych a koľko ich vlastne je?
Čiže v prvom rade ide o pruhy, v ktorých by sa mal dany „bod“ nachádzať.
Predstavte si teda priestor, v ktorom by sa stránka mala zobraziť ako dva pravouholníky „jeden v druhom“. Ich spoločné vnútro – vnútorný štvoruholník je najmenšia akceptovateľná plocha, v ktorej chcem vidieť ešte podstatu webu – typicky logo, navigáciu, časť obsahu, vyhľadávacie okienko… Vonkajší štvoruholník je zasa opačná hranica, ktorou si vymedzíme extrém, kedy sa začnú niektoré grafické prvky „rozbíjať“ – typický príklad v prvkoch zložených z prekrývajúcich sa obrázkov, keď sa v tomto extréme už od seba tak vzdialia, že sa objekt vizuálne rozpadne na dva.
Reakcia a doplnenie na: Optimalizace bodu zlomu