Slovenská bloggerská elita II.

V prvom dieli som si otvoril dva rebríčky a v podstate som ich opísal. Určite tam veľa blogov chýbalo. Lenže ja viem o mojich ostatných obľúbených, viac-menej všeobecne populárnych ale nemám sa pri meraní o čo oprieť.

* Kozo – osoba, ktorú si mnohí dokážu spojiť so začiatkami internetu na Slovensku,
* Karol Sudor – blogger, ktorý to dotiahol až k známym rozhovorom na SME.sk,
* Ambience – jeden z mála blogov, ktoré tu fungujú ešte spred doby „blog.sme“ a zaoberá sa hlavne písaním o Bratislave,
* Markoff – voľakedy technicky zameraný weblog, dnes hlavne spoločenské témy, známy diskutér slovenského webu momentálne sa rozhodol priblížiť nám číslami cudzie krajiny :-),
* Fczbkk – AcidLog, najznámejší „súkromný“ kooperatívny weblog,
* Pikošky – pomerne nový weblog s raketovým nástupom svojej popularity, skvelý výťažok bulváru a toho pikantnejšieho zo života svetových celebrít úplne nevhodný bežným konzumentom bulváru,
* Hyenoviny – politické a spoločenské komentáre,
* macblog.sk – mladší zástupca technického weblogu o Apple vo vynikajúcom prevedení,
* johno – asi najmenej produktívny blog ale ja ho nemôžem vynechať,
* Handmade weblog – pred časom oveľa živší blog hlavne o webe a designe,
* Izsak’s Weblog – tiež už málo aktívny,
* Jarov profiblog – po prechode na textpattern, redesigne a zostručnení príspevkov ho zaručene budete stíhať čítať,
* Faster – odborne zameraná mladšia generácia,
* Martin Cohen – momentálne sa zaoberá vývojom editora Intype, napriek veku pôsobí odborne veľmi sebaisto,
* eBankovnictvo – úzko odborne zameraný weblog, z ktorého môže niečo byť ak zalobuje a bude informovať ešte viac inside,
* Tonči – zaoberá sa technikou,
* Styll – profesionálny (povedzme komerčný) weblog v štýle gadgets weblogov aké poznáme zo sveta,
* weekendcast – slovenský podcast, ktorý sa oplatí počúvať, príjemná zábava,
* jej bývalý – netechnický weblog, ktorého lingvistické obraty som rád čítal a želám jej bývalému, aby som mu mohol narobiť ešte stovky návštev,
* Samuso – redaktor Živé.sk, ktorý nepokryte čerpá námety aj u mňa a nehanbí sa k tomu priznať,
* Tomáš Bella – človek stojaci za blog.sme, ktorému dodnes neodpustím, že pripustil pokrivenie formálnej terminológie ale aj tak mu želám veľa nových novín na listoch SME,
* Juraj Lukáč – ekolog, razi radikalne iny a dobre zargumentovany pohlad na vec (čitateľský tip),
* Ján Sýkora – spisovatel historiek z vojny — velmi dolezite pre buduce generacie, ktore vojnu (za totaca) nezazili,
* Eduard Chmelár – iny pohlad na vec, vyborny akademik a lavicovy intelektual. dostojne (hoci menej casto) vyvazuje prevazne pravicove zatazenie webu (čitateľský tip),
* Shooty – on to nazyva Dennicek a ma to bez diskusii, ale aj tak je to blog. ma mimoriadne trefne pozorovania.
* Gabo Sipos – SPW je mimoriadne dolezitou aktivitou.
* DOPLNENÉ Šlosar – publicista (recenzistva) zo slovenských počítačových printov.
Je možné, že som niekoho veledôležitého zabudol. Možno je aj tak extrémne populárny, či múdry, že by týchto hore prevalcoval za tri sekundy. No ja som si naň buď nespomenul, zabudol alebo si to vôbec nemyslím.
Dokonca mám pocit, že som vlastne všetko najdôležitejšie už vymenoval a nikto naviac tu už ani moc nie je.
*Dovoľte mi malý subjektívny názor:* ľudia, ktorí blogujú a nahrádzajú si weblogom svoje „spisovateľské“ či „poetické“ ambície. Ľudia, ktorí weblogom propagujú svoje „trošku“ vybočené názory (spoločenské, politické). Ľudia, ktorým grafomanenie ovládlo celé ich písanie. Ľudia, ktorí nevedia vo svojich článkoch linkovať. Ľudia, čo aj svoje články na weblogu nazývajú „blogy“. Ľudia, ktorých texty vyžadujú stopercentné sústredenie. Ľudia, ktorí sa nedokážu vyprofilovať tak, aby si ich články všimli a zalinkovali ostatní.
Tak weblogy týchto ľudí nestíham sledovať a možno si myslíte, koľko dobra, logiky, zábavy či múdrosti mi uniká. Bohužiaľ naozaj si nemôžem sadnúť k jednému článku, pol hodiny ho lúskať, ostatné aktivity nemôžem utlmiť počas toho na nulu (ja totiž okrem prehliadača vidím na ICQ, čítačku, TV, pripravujem jedlo, upratujem…).
Všetko to ale musíte chápať. Neverím totiž, že všetci súhlasíte s mnou prezentovanou elitou. Ani s tým, že preferujem stručné, technicky ladené weblogy. Že ma zaujíma aj prevedenie weblogu (webdesign). Že oceňujem linky. Že mi vadí zhovadenie textu (píšte bez odstavcov a zaručujem, že vás nebudem čítať), zhovadenie podstaty webu (ignorovanie hyperlinkov alebo ich „skrývanie“ nepodčiarkovaním). Takisto mi vadia stovky príspevkov v diskusiách pod článkami a pokiaľ toto považujete za meradlo úspechu, tak vedzte, že na „elitu“ to nestačí.
Nebojte sa, viem, že je tu aj kopec ľudí, ktorí weblog proste nemajú.
K predošlému dielu: zobral som si dva rebríčky, ktoré mali kategóriu Weblogy a to tak, že slovenské. Preto niektorí, ktorí sú napr. v Toplist.cz sa v článku nenašli aj keď majú slušnú návštevnosť.
Z diskusie vyplynulo aj toto: podľa mňa je zásadne dôležitejšie, aby weblog (a stránka všeobecne) mala vyrovnanú návštevnosť. Preto z princípu akým som robil výber som nemal šancu vysledovať návštevnosť weblogov v dlhšom období. Rovnako musím pripomenúť, že návštevnosť (reálnu od reálnych ľudí) veľmi skresľujú aktívne diskusie pod článkami – ak sa opakovane diskutéri vracajú aby prispeli k stovkám diskusných príspevkov, tak „pretočia“ omnoho viac počítadlá.
Návštevnosť sama o sebe nie je jedinou podmienkou „elitnosti“ pretože sa skladá aj z náhodných návštevníkov (pozrite si Google Analytics) a tí vracajúci sa môžu byť k nim v rôznom pomere.
Koniec koncov a na koniec konečne si každý môže vybrať, či si vybuduje svoje miesto na webe alebo sa zaradí medzi bloggerov nejakého kooperatívneho weblogu (u nás blog.sme). V každom prípade na blog.sme je to s návštevnosťou hodne iné ako keby ste sa pozreli na návštevnosť človiečika, ktorý si kúpil hosting, nakopol WordPress a začal blogovať.
Pre príklad nám postačí takýto paradox: blog.sme má viac ako 600 aktívnych bloggerov (účtov je tam pár tisíc) a títo všetci urobia denne viac ako 30 tisíc návštev. To je na jedného 50 návštev denne. Čiže v priemere ani jeden sme.blogger nemá nijako oslňujúcu návštevnosť. A aj tak, stačí vojsť na titulku blog.sme a zaručujem, že u čerstvých príspevkov bude niekoľko desiatok diskusných príspevkov.
Prečo? Ono je na tom založená podstata kooperácie. Bloggeri v skupine si môžu robiť väčšie prestávky a zároveň potom nárazovo publikujú rozsiahlejšie texty. Naproti tomu samostatný blogger sa potýka s nutnosťou písať veľmi pravidelne a radšej stručnejšie. Musí byť prepojený na web (linkovať) aby ho ostatní linkovali. To kooperatívny blogger robiť nemusí – a ani to moc nerobia – aj keď viditeľne reagujú na iné články inde, tak ich nelinkujú, iba mlčky predpokladajú, že čitateľ to, na čo reaguje aj tak čítal (takzvaní kombajnisti, ktorí skenujú článok za článkom z titulky).
Toľko som potreboval aj na vysvetlenie, prečo sa v tej mojej elite nachádza tak málo blogov zo SME. Určite sa mi tam nejaké jednotlivé články páčia, no nikdy som nenašiel link na zaujímavých ľudí aj inde aby to do mňa prirodzeným spôsobom búchalo „veď si ho už daj do čítačky“.
Uff. Teraz ma ohlodajte.
PS: jo, a ešte jeden.