Mýlime si bankové produkty a nerozlišujeme ich výhodnosť

Opäť sa čosi kdesi medializovalo a okrem TV sme sa aj v SME dozvedeli, že máme fatálne nedostatky v chápani bankových produktov.

Nechápeme terminológiu: nerozoznáme kreditnú a debetnú platobnú kartu. Pokiaľ ide len o hovorové označenie, nič zlé sa nedeje. Lenže v nákladoch a spôsobe použitia tam už je rozdiel.
Stručne: kreditnú kartu dostaneme „naplnenú“ peniazmi (čiže túto sumu dostaneme ako úver) a ak niečo z nej minieme, musíme to vrátiť podobne ako úver. Debetná karta je vlastne iba platobný nástroj a „siahame“ ňou na to, čo je naše a uložené na našom účte. Častý omyl je v posúdení výhodnosti. Vo všeobecnosti je výhodnejšia debetná karta – stačí si sledovať iba „svoje“ peniaze. U kreditnej karty už objem vedomostí musí byť vyšší. Treba sledovať čas dokedy treba peniaze vrátiť, koľko a kedy je úrok. U kreditky treba viac „špekulovať“. Kreditka = úver.
V oblasti elektronického bankovníctva je tých omylov tiež niekoľko. Panuje presvedčenie, že ak sa banka dôkladne stará o bezpečnosť, tak moje kiksy ako klienta sú v tom zahrnuté a banka sama za ne plne zodpovedá. A to vrátane prezradenia prístupových údajov k mojim peniazom mojim zavinením. Dokonca, že za ich prezradenie napr. phishingom, pharmingom môže nezodpovednosť banky. Že pohodlnejší spôsob práce s peniazmi v internet bankingu je zároveň najlepší. Že grid karty sú super. A nakoniec: ibanking je určený širokým masám. V prvom rade, klient je súčasťou bezpečia svojich peňazí. Aký je klient a ako pristupuje k svojim peniazom, tak bezpečne ich má uložené. IB nahrádza prirodzenú bariéru „kamennej pobočky“ a klient preberá niektoré úlohy. Napr. ochranu procesu práce s IB. V kamennej pobočke je to komplex budovy, bezpečnostných zariadení, personálu. Ako si zabezpečujete počítač?
Ťažšie rozpoznávame rôzne ponuky bankových služieb a ich výhodnosť. Ak nám niekto povie, že tento produkt má úrokovú sadzbu na rok a iný na dva roky, nevieme si vypočítať, ktorý je pre nás lepší. Je to podobné ako keď dumáte nad 400 ml flaškou za X korún a 750 ml. za cenu ľahko nad dvojnásobok tejto ceny. Nevieme to narýchlo rozlíšiť a intuitívne berieme „väčšie balenie“ aj keď sa jej obsah kazí po pár dňoch a naša spotreba je navyše nižšia.
Včera som zachytil silnú propagáciu voľákeho aktivistického protestného webu „proti poplatkom bánk“. Tak som tam nazrel. Videl som pár blábolov, zvolaní a púhe tri banálne príklady, ktoré v kocke o ničom nevypovedajú. Motiváciou je u tohto webu snáď iba vyvolávať heslo obsiahnuté rovno v doménovom názve, no chýbajú tam rozumné a chladne vypočítané reálne nezmyselnosti v celej mašinérii poplatkov za produkty a služby bánk. Nie sú tam vymenované najnezmyselnejšíe poplatky (či ich výška). Samotní autori najradšej „paušalizujú“ a poukazujú na svoju neznalosť problematiky. Zachytil som vyjadrenia, že „bankový systém sa kupuje ako jednorazova investícia“, čo je blbosť. BS nie je Word. Je to živý mechanizmus, ktorý sa neustále dopĺňa, mení, nahrádza. Vraj preto nemožno žiadať u internetbankingu od klientov peniaze na jeho existenciu. Práveže áno. Prevádzkové náklady existujú a nie sú ani rýdzo paušálne ani jednorázové.
Čiže skôr ako vykrikovať „zrušiť tajné poplatky“ a tvárou zasväteného konšpiranta, je možno načase kričať po zmene štruktúry poplatkov. A možno stačí iba počkať, či k nám dolezie to euro. Zásadným problémom je, že či máte hotovosť alebo peniaze na účte, nejde o „kapitál“, ktorý by plodil ďalšie peniaze. A to sa asi tak rýchlo nezmení.