Spúšťam vlastný web – na čo som zabudol?

Raz za čas vidíte ako niekto/niečo spustí svoj vlastný web a začína publikovať konečne na vlastnom. Takýmto prípadom je blogger opúšťajúci nejaké veľké blogovisko. Redaktor zanikajúceho alebo rozhádaného webzinu. Tínežer tesne po tom ako si kúpil nejakú hračku.
Títo ľudia sú častokrát prvý raz postavení pred problém – budem mať vlastný web. Rozporuplné informácie k nim prúdia od „ostrieľaných“ internetových kovbojov: „Je to ľahké, stiahneš si júmlu a o desať minút si in“, „Vyrobíš si v CSS a HTML timplejt, kropneš to džipígíčko… a setneš ho do hídru“, „inkludni tak tento javaskript a máš ten vybralisme butn“…
Človiečik teda statne obťažuje svoju obeť až do okamihu, keď sa mu konečne na jeho novej doméne niečo zobrazí. Má svoj nový web. Nasype pár článkov na úvod alebo iba jeden „Hello world“.
Hnaný potrebou oznámiť to svetu, spúšťa súkromne produkované PR a marketingové aktivity. Ak už má masu fanúšikov, tak táto sa pripája.
Web má síce technické nedostatky, nevyzerá bohvieako ale OBSAH je predsa KRÁĽ.

Na čo sme to zabudli?
* redakčný systém je obvykle silný polotovar, okamih jeho rozbehania a okamih znesiteľného konečného tvaru po technickej, vzhľadovej stránke môžu byť hrozivo vzdialené,
* predpripravené šablóny vzhľadu sú použiteľné ale často málokedy variabilné, pokusy vložiť svoje logo sú obmedzené alebo vytrvalo rozbíjajú celý vzhľad, napriek tomu je to často najľahšia cesta ako výraznejšie individualizovať vzhľad webu, pretože WEB má mať svoju tvár,
* galérie hotových šablón vzhľadu obsahujú často nepoužiteľné zmetky, ktoré sa páčia snáď iba ich autorom, málokedy nájdete skutočnú hviezdu,
* automaticky generovaný duplicitný obsah: ak vydávame na webe články, tak pevná adresa k článku je nevyhnutnosť, niektoré redakčné systémy však ten istý obsah zobrazia z rôznych verzií adries, to pre vonkajší svet znamená ten istý článok na viac miestach zároveň (a nežiadúca penalizácia indexovacích strojov vyhľadávačov),
* web je prepchatý – najmä redakčné systémy generujú do stránky množstvo prvkov, ktoré sú doslova samoúčelné – únavne dlhé popisky pred/za článkami, kopce boxov s rôznymi „poradovníkmi“, zoznamy „prave čítajúcich“ a iné rušivé prvky,
* web sme prepchali – akonáhle nám niekto prezradil ako do kódu vkladať rôzne „udelátka“, tak máme na webe tlačítko do vybrali.sme.sk a desiatich ďalších „socialov“, poprehadzovali sme „social“ prvky (hlasovanie o „skvelosti“ článku) na „viditeľné“ miesta (čiže najčastejšie tam, kde nesmierne rušia a prekážajú),
* neotestovali sme web poriadne – v hraničných situáciach sa stránka správa podivne, napr. po vložení dlhikánskeho slova sa celý web rozbije alebo rozšíri, texty vo formulároch sú maličké, s podivnou farbou písma, lokalizácia je nedokončená a anglovenčina naplno zúri,
* trpíme prehnanou formálnosťou – vizuálne to vyzerá extrémnym škatuľkovaním (kvantá kategórii, orámikované šuflíky, pestrofarebnosť, krikľavosť, obsiahle formuláre pre vloženie komentárov) a naopak absencia zaužívaných funkcií (prihlásenie do newsletteru je ale odhlásenie akosi chýba alebo je nepoužiteľné),
* zvýrazňujeme nepotrebné prvky a potláčame dôležité – nadpis článku je drobnejší a fádnejší ako box s hlasovaním, v TITLE kódu je nepoužiteľný nezmysel,
* sme nekonzistentní – scápaním všetkého dokopy, nedokončením, netušením sme vytvorili web, ktorý sa správa rôzne, vyzerá všelijako, rovnocenné prvky vyzerajú inak (typicky odkazy sú raz podčiarknuté a raz nepochopiteľne nie), raz mi web vyká a inde som asi jeho hiphopbrotha yeah, na serióznom zine pod serióznym článkom bliká a poskakuje 50tka smajlov, Donate.
Spustili sme web a veselo publikujeme. Časom sa objavia hlasy, že toto-hento by bolo dobre prerobiť alebo konečne urobiť :-) Vieme o tom ale zisťujeme ako ťažko je prepriahať rozbehnutý vlak a tak držíme pokope ten pozliepaný web zubami-rukami-nechtami aby sa nerozpadol a kýveme na každú ďalšiu poznámku „veď hej vieme, pracujem na tom, aby sa sme sa k tomu dostali“.
Áno, publikovať na internete je vlastne celkom jednoduché a ľahké.

Len kto potom môže za tie dýky v chrbte vkusu, dizajnu a technickej dokonalosti (alebo dobre, aspoň dostatočnosti). Nehovoriac o veciach, nad ktorými sa lámu Synopsimu ceruzky. :-) Na internete totiž menej rozlišujeme, že tento web je vlastne obdoba stola v krčme pre pár zainteresovaných opilcov bez túžby rozlišovať značku piva a iný web je klubom znalcov vína. Často totiž tí znalci dopadnú tak, že sídlia v tej krčme a tvária sa akoby to bol vínny klub.

fotografie: sxc.hu
PS: áno, ja viem, že sem chceš pridať pichľavú poznámku, že to alebo ono. Nech je TO a ONO čokoľvek, už som to určite počul, viem o tom a pravdepodobne je mi jedno, že si to myslíš :-) takže ak mi to chceš oznámiť, tak kľudne do e-mailu alebo mi to môžeš povedať niekedy priamo do očí – príležitosť bude. :-)