Nový zákon o premávke na cestných komunikáciach

Nedá mi a predsa len sa k tomu vyjadrím. Pointu poviem hneď.
Páči sa vám, keď zákon nadobudne účinnosť v daný deň a povinnosť dodržovať ho do bodky sú jedine vodiči? Nič iné im nezostáva. Lenže so zákonom prichádzajú aj ďalšie povinnosti tých, ktorí by mali podmienky na cestách zmeniť nielen v súlade so zákonom ale aj so zdravým rozumom.
Ide napríklad o úpravy značenia, jednoznačnejšie a prehľadnejšie. Média sa extrémne veľa venujú „štyridsiatkam“ ale nimi to nekončí. A vodičovi je niekedy jedno, či musí ísť 50tkou alebo 40tkou – resp. vydrží ak vie, že značka onedlho zmizne.
Lenže sú tu aj iné značenia, iné súvislosti v doprave. A stačí sa skúsiť zamyslieť, či čierno-biele videnie sveta skutočne odráža realitu.

Napríklad slávny odstavec o parkovaní na chodníkoch. Ten je jednoznačný ako Schrödingerova mačka.

Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením nie je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

Pekný úmysel zamedziť blokovaniu chodníkov sa touto definíciou zmenil na niečo, čomu sa dá komplikovane porozumieť.
V definícii je použitá absolútna hodnota „150 cm“, ktorá platí na „chodníku“ šírky 30 cm (áno, sú také) ale aj širokých bulvároch (niekoľko metrov). Ak to dovediem do extrému, tak na bulvároch sa môže parkovať hoci v niekoľkých radoch – stačí nechať kdesi 150 cm (podotýkam, pokiaľ tam nie je zábrana alebo zákazové značky).
Vo formulácii je použitý pojem „dopravná značka“. Podľa definície sa pod tým rozumejú vodorovné alebo zvislé značky.
Toto znenie je podľa mňa typickou ukážkou zákonov, kde si môžeme ich zmysel vykladať po svojom ale jediný správny výklad je na orgáne vykonávajúcom represívne opatrenia.
V znení odstavca nie je povedané aké značky ani v akej kombinácii. Človek by si povedal, že tam môže kľudne byť výstražný trojuholník z kufra auta a je všetko v poriadku (zrejme nie je, to dáva logika).
Skúsim napovedať situáciu: na chodníku sú nakreslené vodorovné značky – biele pruhy – typicky používané na „vychlievikovanie“ miest na zaparkovanie.
Otázka pre čitateľov: je potom takáto plocha v súlade so zákonom alebo nie?
Nie odpovedia všetci, ktorí si myslia, že by tam mala byť aj zvislá značka. Áno odpovedia všetci, ktorí si prečítali príslušný odstavec pretože je v ňom „dopravná značka“ a biele pruhy značkou sú (viď. V10a, V10b, V10c).
Poznámka: existujú ešte vyhradené parkovacie miesta. Pre tie platí povinnosť vyznačiť ich vodorovnou značkou a zároveň zvislou značkou. To pripomínam, pokiaľ sa vám niečo „marí“ o súčasnom vyznačení vodorovnou aj zvislou značkou.
Páčilo sa mi ako v médiach dobrovoľne v Žiline „vyvinuli“ prechodné obdobie, kde najprv začali používať upozorňovanie vodičov na možný konflikt s novým znením vyhlášky a dokonca si stanovili cenník odstupňovaný podľa počtu centimetrov. Išlo to pekne s vyhlásením ministra vnútra, keď po medializovanej naháňačke s Pravdou, nariadil prechodné obdobie. To však nejakým spôsobom vyústilo len do dohovárania vodičom prekračujúcim povolenú rýchlosť. Škoda, vyhláška zmenila omnoho viacej. V Žiline sa inšpirovali a použili svoje právomoci ohľaduplne a predvídavo.
Ak totiž na čelnom skle parkujúceho auta vidieť upozornenie na konflikt s vyhláškou, tak si to nevšimne iba majiteľ vozidla ale aj okoloidúci. Prevencia. Všetci spokojní, učíme sa, prispôsobujeme sa.
Žilinskí mali ešte jeden skvelý nápad – miesto nútenia vodičov tipovať, či sú 149 alebo prijateľných 150 cm – namaľujú proste na chodník čiaru a hneď je všetko dokonale jasné, nevyhádateľné.
Nedáva sa tým nikomu priestor špekulovať, či bolo použité certifikované meradlo a podobné nebeské hovadiny, ktoré iba dokumentujú, že niektoré nápady suplujú svojim excelentným nápadom blbo formulované premúdrelé vety.
Dovolím si citát z D-FENS:

Osobně mám problém se ztotožnit s argumentací sdružení Máj, které mi připadá, že funguje podle hesla „omývej mě, ale nenamoč mě“. Druhá petice vypracovaná lidmi kolem p. Mrázka je podstatně realističtější. Nevím jaký má význam obhajovat „zeleň“ v podobě pokakaných rozbahněných trávníků před domy, ale současně chtít řešit problémy s parkováním. Poloprofesionální aktivistky z tohoto sdružení budou muset vzít na vědomí, že auto se stává součástí domácnosti, a i když se jim osobně tak hrozně nelíbí, tak že se jím jistě také někdy vozí. Rovněž z kolem dokola omílaných maminek s kočárky a vozíčkářů mě po chvíli brněla hlava, ale každopádně jim maminka s kočárkem poděkuje, až si bude chodit každé ráno kilometr pro auto. Ale rád jsem to přehlížel, protože hlavní myšlenka byla v pořádku: nenechat si vnutit vůli byrokratů a rozhodovat o svých věcech sami. Zdroj: d-fens, Znovuožití Máje

Z citácie si viem spomenúť na podobný názor Trávnaté plochy treba nahradiť parkoviskami, ktorý prebehol cez vybrali.sme.sk a vyvolal kvantá vyjadrení, kde chceli autora myšlienky pomaly upáliť argumentami o matkách s kočíkmi. Prečítajte si z diskusie pod článkom komentár Vlada Fialku. Dáva zmysel? Mne áno.
Článok D-FENS a niektorí komentujúci k tomu slovenskému názoru však vysvetľujú (ale do niektorých hláv už asi naviezli niečo iné ako schopnosť pochopiť) súvislosti, ktoré v obmedzenom videní „mamička s kočíkom“ ťažko prelezú zopár hlavami. Napríklad fakt, že prakticky neexistuje rodinka s deťmi, ktorá by nemala auto a zároveň to odsudzované „chcem parkovať, čo najbližšie práve kvôli kočíku“ nechápala ako negatívne myslenie.
Dokonca mám pocit, že práve s narodením prvého potomka sa rodinka vybaví DRUHÝM automobilom a mamička sa po rokoch učí auto zastaviť a opustiť (bojím sa napísať zaparkovať – to sa niektorým mamičkám málokedy podarí) :-)
Takže je na mieste otázka, či omieľané mamičky s kočíkmi nakoniec nie sú zároveň tie, ktoré prispievajú k problému statickej dopravy a ktorý záujem u nich vlastne prevažuje – zaparkovať alebo prejsť po chodníku. Ja mám pocit, že prechádzky s potomkom sú tá krajšia časť života ale naložiť ho do auta a cestovať s ním je zrejme existenčný záujem.

Nedávno bol zverejnený návrh ministerstva vnútra o úsekoch, kde by podľa nich bolo pekné, aby sa zvýšila rýchlosť z 50tky vyššie.
Návrhy sú pekné, viditeľne si to prešli, preskúmali nielen zo sebeckých hľadísk vodičov ale aj z pohľadu aktuálnej situácie (najmä v zozname nespomínaných úsekoch). Ak totiž navrhovali Einsteinovu ulicu v Bratislave a vynechali Panónsku (v časti od Nového mosta po sídlo Plus7), tak je isté, že poznajú situáciu na oboch. Vidia ako pri Auparku takmer neustále vidieť chodcov prechádzajúcich kadetade – môžeme nadávať ako riskujú ale len kvôli tomu by tam 70tka spôsobovala kolízne situácie. Tesne za podjazdom je zasa zastávka MHD a chodci vlastne nemajú ani možnosť prejsť rozumne cez cestu. Prečo tam zastávka vôbec je, keď o 200 metrov je ďalšia?
Situácia proste nedovoľuje ani na štvorprúdovkách paušálne povyznačovať 70tku. Škoda, že to nejde ale s tým sa nedá nič urobiť.
Vždy keď prichádzam do obcí ako je Berg, tak ma upúta ostrovček na jej začiatku. Môj pruh ho pekne obchádza a každý kvôli tomuto manévru musí spomaliť. Rakúšania majú mimo obcí 100km/h a takýto ostrovček donúti spomaliť. Kým my sa po dedinách chytáme za hlavy AKO vodičov donútiť spomaliť. Odkopírujeme rôzne elektronické meradlá – chvíľu sa tešíme z čísiel na nich a stále však nevieme pochopiť, že autá do dediny vchádzajú 90tkou.
Niektorí pripomínajú sľuby zvýšiť na vhodných úsekoch rýchlosť na diaľniciach viac ako súčasných 130 km/h. Osobne na to až tak nenalieham, skôr by som chcel aby sa explicitne vyznačené policajné autá občas prebehli v kritických časoch na exponovaných trasách. Bez obvyklého „utajeného“ stopovania pretekárov. Hlavne ako demonštrovanie sily represívneho orgánu, ktorý môže pôsobiť svojou prítomnosťou preventívne.
Páči sa mi ako nové úseky diaľnic majú svetelné rampy. Prečo však nová vyhláška nezahrnula aj zmenu kompetencií tak, aby sa konečne odstránil stav „nikto to nemôže meniť“ – NDS má ovládače vo svojich priestoroch, polícia nechce tam mať policajta a vlastne nie je nikto, kto by konečne využil namontovanú techniku v prospech premávky. Tých, ktorí to všetko zaplatili a komfortnejšie systémy by ocenili. A to sú tam všade dokonca kamery sledujúce situáciu. A nikto nenahodí dostatočne včas značku informujúcu trebárs o stojacej kolóne, nehode. Je mi to veľmi ľúto. Bolo by pekné sa dozvedieť, že to značenie začne plniť svoj účel úmerne svojim schopnostiam. A to nehovorím, že by dokonca zábery z kamier mohli byť dostupné napr. pre hlásenia o doprave v médiach (pre verejnosť).
Myslím si, že zmeny vo vyhláške neprinášajú so sebou ťarchu povinností len na vodičov ale mala by sa využiť nielen na zneužívanie vákua (keď úprava značení nie je vyžadovaná okamžite) na represiu ale aj na zvýšenie invencie tam, kde bol roky nejaký stav a konečne je príležitosť sprehľadniť, čo sa dá a zapôsobiť preventívne.
Ak totiž vodič vidí, že 50tka je na opustenom úseku zbytočná a dlho sa otáľa s prispôsobením, tak hrozí, že na iných miestach bude situáciu považovať rovnako za zbytočne prísnu a nebude ZASA rešpektovať nariadenia vyhlášky.
A možno je to údelom slovenských zákonov – nebyť zrozumiteľné a jasné, s diametrálne odlišnými výkladmi ich znenia a s tým spojenými prekvapeniami, čo všetko sa dá v rôznych prípadoch z nich vyčítať. Občas by sa hodilo precedentné právo :-)
Máte aj vy nejaké postrehy? Sem s nimi :-)
PS: prečítajte si poctivo všetky odkazované články a stránky – pre pochopenie kontextu je to dôležité. Odkazované články nemusia vždy vyjadrovať môj názor a tu popísaný text treba chápať ako uvažovanie v rôznych alternatívach viď. článok o čierno-bielom videní, ktorý tiež linkujem.