Konšpirátorom…

Dobrý článok na prečítanie. A z neho najtrefnejšia veta:

Ak chcete mať približnú predstavu, ako by väčšina konšpirácií dopadla, stačí si spomenúť na jeden taký pokus zo 70. rokov – aféra Watergate bola takmer učebnicovým prípadom.

Prečo sa občas ľudia až prehnane držia konšpirácii? Podľa autora recenzovanej knihy im ide o vzrušenie z lepšieho príbehu ako ponúka skutočnosť:

Kľúčovou otázkou zostáva, prečo sú konšpiračné teórie také úspešné a často im uveria aj inak pomerne racionálni ľudia. Podľa Aaronovitcha je to najmä preto, že ponúkajú lepší príbeh ako skutočné udalosti.

Svojho času som počul © Arthur Dent charakteristiku týchto ľudí: Nestačí im, že idú nádherným lesom, musia v ňom mať aj víly.
Preto sa nedajú vyargumentovať – ponúkajú vzrušenie, ktoré nemajú a ktoré im ničím nenahradíte. Už samotná diskusia s nimi a ich upäté státie si za svojim je dodávanie chýbajúceho vzrušenia a potvrdzuje im ich presvedčenie o ich vyhranenosti. Každá takáto teória má nádej na úspech pokiaľ neexistuje žiadna šanca ju ani potvrdiť ani vyvrátiť jednoduchými dôkazmi. Trebárs let na Mesiac. Príde účastník hociktorého letu a potvrdí – bol som tam. Lenže omyl. On automaticky klame. Nejde teda ničím presvedčiť o opaku. Akonáhle teda priaznivec konšpiračnej teórie nepripustí chybu vo svojom „matrixe“, nedostanete ho von. Práve o to vzrušenie ide a v momente ako ho dostanú v inej forme, tak sa z toho môžu vymaniť. Alebo mu úplne podľahnú.
PS: pokiaľ sa chcete zaoberať invektívami a rôznymi pokusmi spochybňovať či dokazovať, proste prejaviť sa – nenamáhajte sa – všetky takéto reakcie si viem kompletne predstaviť. :-)