Infografika s obchodnými číslami iPadu
Na Mashable zverejnili jednoduchú infografiku k číslam predaja iPadu. Ide o výber informácii, ktoré odzneli na keynote v pondelok.
* dva milióny predaných iPadov od uvedenia: každé tri sekundy predal Apple jeden iPad,
* 8500 natívnych iPad aplikácii + samozrejme schopnosť použiť 215 tisíc iPhone aplikácii,
* stiahlo sa 35 miliónov aplikácii: v priemere jeden iPad má teda 17 aplikácii,
* stiahlo sa 5 miliónov elektronických kníh: na tomto trhu je to podiel 22 %,
* koncom júla sa bude predávať v 19 krajinách.
Môj názor: predaj iPadu je rozhodne úspešný a pre dobré „čísla“ je však skôr dôležitý príjem z celej infraštruktúry. Z pohľadu predaja HW je totiž celkom málo ak sa zameriate len na predaj zariadení. Zjednodušene: predáte mu stroj a tým to zhaslo. Lenže ak mu predáte stroj a on ho použije na ďalšie nákupy, tak miesto jednorázovej akcie tu máte živé „obchodovanie“ prakticky po celé obdobie života zariadenia. Ak nakúpite hudbu či aplikácie čo i len za zlomok ceny zariadenia, tak je to obchodne lepšie ako len zisk z predaja zariadenia. V tomto je jadro udržateľnosti nejakého zariadenia na trhu bez nutnosti ho neustále inovovať a nútiť tým ľudí, aby si kupovali zakaždým ďalšie aj keď to predošlé sa ešte nepokazilo.
Na nezvládnutú infraštruktúru „služieb“ umreli PDA. To bol výborný príklad, kedy majiteľ PDA nedostával na trh také zariadenia, ktoré by ho donútili predať svoje päťročné zariadenie (fakticky sa nemenil ich výkon a to, že sa menila výbava typu už má GPS, už má nový OS, nebola až takým podnetom). Chýbali však podnety k jednoduchému investovaniu do softwaru, služieb, obsahu, ktorými by sa používateľ k PDA pripútal. Na sebe to poznám, šlo tak rýchlo do zásuvky, že by som tomu neveril. A putá padali naozaj rýchlo – nedržal som PDA v rukách kvôli HW ale kvôli aplikáciam. Stačilo aby nová platforma vyšla s náhradou.
Pre toto všetko si myslím, že akákoľvek WePad a iný priznávaný tablet (telefón, zariadenie) ako iPad/iPhone killer nesmie myslieť len na samotný HW. Je veľmi podstatné, aby (keď už je OS čokoľvek, Windows, Android) si priamo výrobca zariadenia pripútal používateľov. Aj keď oni tvrdia, že vedia, čo potrebujú od zariadenia, tak plniť im želania USB portami či plným Windowsom nie je to najsprávnejšie k úspechu ich podnikania (a tým aj udržateľnosti ich platformy na trhu medzi používateľmi – čo je dôležité – kde sú dnes UMPC). Ak zaznievajú hlasy, ktoré podceňujú obchodnú stránku veci vrátane marketingu, tak vychádzajú od ľudí odtrhnutých od reality (príslovečne sediacich na konári, ktorý je podpilovaný).
Ja mám občas takú predstavu, že veľa výrobcov „tabuľkovo nabúchaných strojov“ fungujú pri vývoji a uvedení do výroby asi takto:
* vývojové oddelenie konečne zvládlo render svojich plánov a marketing firmy to rýchlo posunul von do sveta: chyba
* marketing firmy naťahuje verejnosť zverejňovaním parametrov stroja, ktorý neexistuje alebo sa nepredáva: chyba
* verejnosť sa snaží porovnávať hrušky s jablkami – ohlásené chiméry porovnávajú s dávno predávanými zariadeniami: chyba
* vývoj zariadenia sa zastaví (zjednodušujem) v momente ako naskočí OS: chyba
* firma nemá k použítému OS žiadny užší vzťah, v podstate si ho stiahne z internetu: chyba
* častokrát mám pocit akoby v týchto firmách ani neboli vývojové oddelenia ale assembleri – skúmajú trh komponentov a snažia sa len väčšie logické celky natrepať do novej krabičky: chyba
* vývojové oddelenie firmy je v číne ako búdka z vlnitého plechu vedľa budovy montážnej fabriky: chyba
A tak si tu žijeme.
