Sharepoint z pohľadu webdizajnéra

Microsoft Sharepointom aktuálne poskytuje (dokonca zadarmo) prostriedok na vybudovanie solídneho firemného intranetu. Dá sa naň pozerať z oboch strán, kriticky aj pochvalne.

Pochvaly má za koncept, kedy je to solídny nástroj, ktorým sa po nainštalovaní dá veľmi rýchlo spojazdniť intranet a zamerať sa na konštruovanie stromu intranetu, má už kvantá nástrojov, aké ocení práve firma. Tie je mi teraz zaťažko všetky menovať ale rozhodne je Sharepoint vhodný asi od tejto úrovne požiadaviek:
* nestačí mi mať intranet len ako „oznamovník“ (čiže nestačí mi WordPress na chronologicky radené zverejňované oznamy),
* nestačí mi ukladať dokumenty na „server“ do akejsi štruktúry zložiek.
V momente ako potrebujem napr. nástroj na „zbieranie“ dát napr. pomocou formulárov, tak namiesto zobáčikovania v PHP a HTML, je lepšie využiť Sharepoint, pretože na vyrobenie formulára (na zber údajov) ako aj základné schopnosti spracovania zozbieraných dát už Sharepoint vie a stačí sa ich iba naučiť. Bonusom je, že to dokážete naučiť aj menej ajťáckeho používateľa a môže si vytvárať „kampane“ sám.
Momentálne mám za sebou intenzívnu prácu so Sharepointom z pohľadu požiadavky na vizuálne prispôsobenie (skôr úplne prerobenie) stránok, ktoré návštevníci vidia v prehliadačoch. Z defaultnej podoby do niečoho menej ošúchaného.

Problémy aké Sharepoint kladie:
* je ešte tabuľkovitý, zbavenie sa tabuliek chce veľa sebazaprenia a asi narazíte na bod zlomu, kedy to už považujete od Sharepointu za priveľké sústo na ktoré nemáte čas. Sharepointu by prospelo opustenie tabuľkového layoutu a v MS by na tom mali dôkladne zapracovať, aby sa vizuálna stránka dala jednoduchšie prispôsobovať a to aj za cenu, že by nasledujúci Sharepoint nemal s predošlými nič spoločné a upgrade by bol komplikovanejši.
* Sharepoint má akoby dve tváre (z pohľadu vizuálnej stránky) frontendová časť, čize akoby verejne dostupné stránky a potom „backendová“ časť, čo sú rôzne „systémové“ administračné stránky, ktoré naskakujú vždy, keď nemám vo frontende vstupy do nich „odstránené“ alebo prispôsobené. Toto spôsobuje trochu problémy, pretože ak aj zmeníte dizajne frontendu, často vám vyhúkne v prehliadači stránka v defaultnom dizajne.
* Niektoré veci proste nejde príliš prispôsobovať – napr. Oznamy sa mi nepodarilo nasmerovať inak ako na „backendovú“ stránku, takže celý text Oznamu používatelia vidia v nevzhľadnej tabuľke (viem, že to ide zámenami súborov priamo na lokálnom disku s inštaláciou Sharepointu),
* ďalší boj po zmene šablóny vzhľadu je s „inline“ editovacími nástrojmi Sharepointu. To sú rôzne tlačítka, postranné stlpce, ktoré Sharepoint surovo pchá do mojej šablóny a musím tomu celú prácu prispôsobiť – aby sa tieto tabuľkovité časti v netradičnejšom layoute nerozypávali. Odladiť práve toto stoji dosť nervov a hlavne kompromisov, kedy na Vás môžu iní ľudia tlačiť svoje predstavy a ak nedokážu akceptovať jednoduché „nejde to takto a musíte zohľadňovať dané možnosti“, tak ste v slepej uličke.
* Za rarity považujem weby, z ktorých ani ja na prvý pohľad nerozpoznám Sharepoint. Dajú sa také urobiť ale musia byť dôsledne odtienené od backendových súčastí, čo znamená častokrát nasadzovanie náhrad za defaultné webparty. Napr. na oznamy musíte použiť skôr niečo iné.
Našťastie je možné odladiť základný kód šablóny separátne (notepad, html, css…) a až potom je možné prerobiť kód ako „master.page“. Tu už odporúčam vytvoriť si na vývoj vlastnú lokalitu, kde si môžem dovoliť pridať ďalší layout (nepremazávať master.page) a skúšať.
Banálna chyba v kóde môže spôsobiť úplný rozpad administračného rozhrania stránky, takže prichádza aj špecifický nástroj Sharepoint Designer. Úprimne, je to katastrofálny kus softwaru ale na solídnejšie „šahanie“ do čriev jediné možné.
Otázka je, či ísť do rozsiahlejšich zmien vzhľadu intranetu.
Ja si myslím, že je to základ pre firmu, ktorá intranet považuje za svoj oficiálny komunikačný a pracovný nástroj.
Za chybu však považujem, ak sa posledné slovo k vizuálnej stránke majú len „propagačné“ oddelenia, nakoľko Sharepoint je skôr pracovný ako „prezentačný“ a „propagačný“ nástroj. Všeobecnou chybou (to nie sú moje slová, len reprodukujem svetové autority) je vzhľad intranetu urobiť identický s oficiálnou webovou stránkou firmy. Dokonca sa neodporúča vkladať naň ako logo svoje oficiálne firemné logo, skôr sa odporúča ani príliš nekopírovať aktuálne „farby“ firmy. Má to svoje dôvody a zbehlejší ľudia pochopia, v čom je praktické mať intranet vizuálne „svoj“.
Na záver – vyrábanie layoutu pre Sharepoint je síce náročná práca ale spoznal som už niekoľko redakčných systémov, kde bola porovnateľne komplikovaná. Porovnal by som to s Joomla. Tá je tiež v základe tabuľková a v istom momente zistíte, že zbavovanie sa tabuliek (resp. zmena vzhľadu niektorých drobností v moduloch) znamená hackovanie priamo v PHP kóde.
Podobne zložitý systém šablón má aj WordPress, ktorý nastúpil do vlaku končiaceho v pekle. Jeho šablóny sú totiž interpretované PHP súbory.
Na záver: ak ste sa rozhodli vyboxovať do Sharepointového intranetu vlastný dizajn, tak so skúsenosťami s HTML, CSS, javascriptu a schopnosťou zorientovať sa v tom, ako funguje vizuálna skladačka stránok Sharepointom, to zvládnete.