Čo neviete dokázať, to neexistuje

To je samozrejme blbosť. V rôznych, napríklad konšpirátorských teóriach, sa používajú sekundárne fakty typu „je to možné, aby to takto bolo, tak to tak bolo“. To je jeden z pocitov, ktoré z nich máte ale neviete ich pomenovať ani poriadne argumentovať. Vlastne robíte správne, keď takú teóriu odmietnete ako nezmysly.

Môžete mať na to trebárs argument z kategórie „mať tvoje starosti“. Veľmi často sa však snažíte, aby vám zástanca takej konšpirácie dokázal svoje tvrdenia. Lenže on začne dokazovať realizovateľnosť toho, čo sa v danej teórií vymaľovalo. Napr. v slávnych 9/11 rozprávajú o tom, že nie je možné aby tie baráky spadli samy.

Vlastne si neuvedomujú, že je to vlastne jedno. Najprv však majú akési všeobecné presvedčenie o „nitkách, ktoré riadia potajme svet“ a z tejto pozície prijímajú teórie o všetkých významnejších udalostiach. V nich vytvorený scenár podoprú tvrdeniami, ktoré sú častokrát samy o sebe dokázateľne uskutočniteľné (niečo v zmysle mám v ruke nôž, nôž je zbraň, niekoho som určite zabil).

Takže miesto venovania sa podstate (napr. u toho 9/11) sa venujú veciam, ktoré sa nedajú objektívne dokázať (to nevedia alebo vedia a práve preto sa nad tým dá toľko „riešiť“). Prípadne je to, čo tvrdia irelevantné a či to bolo tak ako tvrdia alebo inak, nič sa na ich životoch nezmení.

Toto bol len môj nepodstatný úvod k článku o drakovi v kuchyni na webe Použite rozum.

V ňom popisuje priebeh „debaty“ napríklad o konšpiráciach. Vy po veriacej ovečke chcete dôkazy toho, čo tvrdia ale dostávate len dôkazy o tom, že ich teória je možná, nie že sa stala tak, ako tvrdia. Takže si vymysleli draka a dokážu každú otázku k jeho podstate „vyriešiť“, tak aby sa vyhli priamym dôkazom.

Keď už sa dopustíte chyby a skúsite debatu so zástancom konšpiračnej teórie, môžete si zahrať argumentačné bingo. Pozriete si zoznam „podpásoviek“ v argumentácií a môžete si zaškrtávať. Ja tipujem, že konšpirátor sa relatívne skoro dopustí argumentu ad hominem. Stavte sa.

* Ad hominem – útok na argumentujúceho
* Argument z autority – neprehodnotenie argumentov vyslovených autoritou
* Odvolanie na ignoranciu – Argument z ignorancie – všetko, čo nebolo vyvrátené musí byť pravdivé a naopak
* Vyžiadať si otázku (petitio principii ) – nastáva vtedy, keď tvrdenie, ktoré potrebuje dôkaz je vyslovené bez toho dôkazu
* Pozorovateľov výber alebo tiež zoznam obľúbených okolností
* Štatistika malých čísel
* Nepochopenie princípom štatistiky
* Nekonzistentnosť – dva argumenty k tej istej veci, ktorých významy si navzájom odporujú.
* Non sequitur – Latinsky „nesúvisiace“ – tvrdenie ktoré nevyplýva z určitého javu. Často do Non sequitur omylu spadajú tí, ktorí nepremysleli alternatívne možnosti.
* Post hoc, ergo propter hoc – Latinsky „stalo sa po, teda bolo tým zapríčinené“
* Nezmyselné otázky: „Čo sa stane, ak sa nezastaviteľná sila stretne z nepohybovateľným telesom?“
* Vynechanie „stredu“, či inak „falošná dichotómia“ – ak niekto berie do úvahy iba dve extrémne možnosti
* Krátkodobé vs. Dlhodobé – je súčasťou „vynechania stredu“,
* Pomýlenie si vzťažnosti s príčinnosťou
* Slamený strašiak – zosmiešnenie situácie alebo argumentu, ktorý sa tak stáva ľahším terčom
* Polopravdy
* Chytáky a eufemizmy – zľahčovanie a zakrývanie podstatných aspektov informácií.
* Argumentum ad populum – odkazovanie na ostatných, podkladanie argumentu množstvom ľudí,ktorý ho zastávajú
* Reductio ad Hitlerum – forma ad hominem, kedy sa berie do úvahy jeden spoločný znak dvoch javov, pričom sa na základe tohto znaku iný jav odsúdi
* Apel na city: „Musíte mi tú skúšku uznať, dlho som sa učil/a…“
* Nesmrteľná ignorancia – kedy človek neupustí od chybného argumentu
Z linkovaného článku