Predpočítačový tínežer

Poznáte tínežera, ktorý nemá, nevie alebo dokonca nič netuší o smartphonoch (pre nich „dotykáč“), počítačoch, herných konzolách či internete? Neskúmal som, naozaj neviem. Ak aj niečo z toho nemajú, určite na to majú názor.

Partizán spomína
Boli časy, keď som jednoducho nemal najmenšiu možnú predstavu o počítačoch. Maximálna úroveň elektroniky bola bulharská kalkulačka so svietiacimi číslicami. Vrcholom šikovnosti bolo teda ukazovanie čísla 71830 hore nohami. Musím povedať, že aj tá kalkulačka ma fascinovala až do tej miery, že som bol matikárkou upozorňovaný, aby som ju nepoužíval.
Predstavte si celú základnú školu a ešte aj tri roky strednej bez toho, aby som vôbec chápal počítače. Isteže, na ulici -vraj- mal jeden sused tenis na televízori.
Princíp fungovania som nechápal a vlastne som tú krabičku nikdy v živote nevidel a neskúšal.
Takže, čo som preboha mohol robiť? Viete si to predstaviť? Byť v škole určite áno ale bez internetu a počítača sa ako dá tráviť čas?
Na základke sa tak o tretej vraciaš domov. V mojom prípade som po ceste „zbehol“ do materskej škôlky (moja mama bola riaditeľka). Nebudem popisovať, čo sa tam dalo robiť, hračiek veľa :-) Aj tak ma najviac priťahoval chlieb s rybacou pomazánkou a jablkom. Ten som totiž málokedy mohol dostať :-)
Doma som ani nepremýšľal, čo robiť. Stačilo pár desiatok metrov a bol som „preč“. Malý bicykel Pionier som prakticky zdevastoval a na otcov som sa mohol iba pozerať aj keď on nejazdil :-)
Koncom základky som už bol namotaný na autá a motorky. Poštové známky boli už trochu out, miestnu knižnicu som mal prečítanú ďaleko za polovicou. Tak som začal klasické detské tlačenie na rodičov, aby kúpili motorku. No katastrofa. V oblasti, kde sa o pár rokov starší „hajzlíci“ premávali na neuveriteľnom odpade podobajúcom sa na Pioniere či rôzne Jawy, sa nedalo inak.
To ste si posadali kdesi vonku okolo nejakej takejto motorky a ticho závideli. Čo na tom, že časť rámu je pozváraná z tyčiek plota. Nemá to tlmič výfuku a za sebou ťahá modrastý hustý dym? Pár sto metrov končí zástavba a môžeš to hnať po poľných cestách.
Aby ste to aspoň trocha pochopili, prečítajte si tento článok Vesnická motoškola. Autor je však v mierne vyššej úrovni, no atmosféra je identická.

Jedného dňa ma cesta do materskej škôlky zo školy prekvapilo novou Babetou. Extáza, ktorú určite viete pochopiť. Na druhý deň sme to s otcom DOBICYKLOVALI (nebol benzín) domov!
Jazdil som na tom takmer každý deň. Hocikam, hocikde. Bolo mi to úplne jedno. Trebárs aj okruhy po ulici, hore, dole, hore dole, tam a naspäť. Poľné cesty? Jasne, babeta je tereňák. Niekedy plyn naplno, zoskočiť a s námahou tlačiť. Perfektný pocit.
Ešte na vysokej škole som brával skriptá a na babete som sa „zdejchol“ učiť tak ďaleko, aby mi nezostalo nič iné ako učenie sa.
Ten stroj ešte existuje. Minulý rok som sa na tom zviezol. To vôbec nebrzdilo! Výkon nula, do kopca pedálovať. No strach. Avšak prakticky celá stredná bola motorová.
Exkluzívnejší level boli simsonisti. Táto východonemecká motorka sa predávala ako cestná a „enduro“. Frajeri na endurách mali vyššie výfuk ale inak to bol identický stroj. Nemal som tú možnosť. Ono to bol nedostatkový tovar, už aj tá babeta bola, len k tej sme sa dostali s typickým šťastím – jeden pozná druhého a ten mi to „odloží“.
Na konci tretieho ročníka strednej som sa dopočul o budovaní počítačovej učebne. A aj to, že s nami sa už do nej nepočíta. Sme generácia stratených detí bez počítačov. Jediná možnosť bola využiť inštitút „počítačového klubu“ a po vyučovaní prešľapovať pred zamknutým vchodom do nej. Dve hodiny v prázdnej učebni s pár PMDčkami.
Dodnes si neviem spomenúť ako je možné, že som už o mesiac naprogramoval v jeho Basicu prvú hlúposť. Dokonca animovanú. Predtým to bol snáď 20 riadkový program Kalkulačka.
Tento krátky okamih mi akosi unikol. Zo stavu absolútne netuším čo to je až po programujem.

Počas toho roka sa exkluzívne, do „učiteľského“ kabinetu kúpili dve DELTY. Akýsi klon ZX Spectrum+ presnejšie identická kópia. No a s maturitou už som ho mal vlastný doma. Nechápem ako som mohol presvedčiť otca, aby sme cestovali do predajne OMNIA v Bratislave (tá pri predajni Teta, neďaleko Prioru). Ako som mohol vedieť, že práve ten deň ich dostanú.
Viem, že som ešte trochu nerozhodne pozeral na počítač SHARP MZ-700 ale biela krabica s DELTOU bola istota.