Viete si vysvetliť myslienie opilca sadajúceho do auta?

Nemusím asi pripomínať, že mám averziu k ľahkovážnemu konaniu ľudí v autách. Možno je tá moja selektívna a možno aj paradoxná voči všeobecnému presvedčeniu. Často čítavam ako sa ľudia chvália „jazdou podľa predpisov“. Lenže oni to myslia len podľa jedného predpisu. Presnejšie dodržiavajú maximálnu povolenú rýchlosť. No a títo istí „predpisoví“ sa naviac dokážu chváliť doslova nebezpečným správaním. Blokujú ostatných a páchajú ďalšie zverstvá. S výrazom najspravodlivejšieho.

Popritom mi je divná akási všeobecná tolerancia rôzne roztodivného správania sa za volantom. Telefonuje sa v aute a to bezohľadne kdekoľvek kedykoľvek. Smerovky používa na oslávenie úspešnej zmeny smeru. Nevypočítateľné jazdenie. Zastavia na na zjazde z diaľnice (streda 23. november medzi 21.00 a 22.00, za prístavným mostom, malé autíčko, postádka pri zvodidlách a autíčko na obyčajných blikačkách).

Za úplnú katastrofu považujem chlastanie a jazdenie. Neospravedlniteľné. Vôbec nerozumiem tejto kombinácií. Ako sa k nej môže človek dopracovať inak ako tým, že chlast nepovažuje za skutočnú prekážku.

Každý jeden človek má na výber a vie si riadiť svoje rozhodovanie. Pitie alkoholu je dobrovoľná vec. Dokonca jeho vynechanie nie je život ohrozujúce. Neexistuje objektívna situácia, kedy by sa nevinne stretol alkohol a volant. Viem dokonca odhadnúť svoju povinnosť sadnúť za volant. A v extrémnych prípadoch sa jednoducho stanem z profesných dôvodov nealkoholikom. Nie je to nič neprekonateľné.

Vadí mi však také tiché tolerovanie opilcov. V diskusiách sú zločincami automaticky všetci, ktorí spochybňujú „dodržovanie predpisov“ (toho jediného, ktorý blbci poznajú, viď prvý odstavec) a za najväčších označujú „pirátov“. Opilec v aute je omnoho viacej tolerovaný.