Poslanec od slova poslaný, nie vyvolený
Zasa mám podivný článok s idealisticko-utopistickou úvahou, ktorý som napísal v máji 2010 a nepublikoval. Podotýkam to na začiatok, pretože by sa mi sem zasa zhŕkli komentáre ľudí, čo tu nikdy neboli a nevedia, že netrpím utopistickým svetonázorom, ktorý mi bráni vidieť realitu.
Poslanec (zastarano ablegát) zastupuje občanov v zastupiteľských demokraciách pri rozhodovaní v zastupiteľských zboroch. Poslanec podľa wikipédie
Funkcia, obvykle politická vzniká z potreby nejako preniesť vôľu spoločnosti do rozhodovania, čo v krajine globálne robiť. Keďže je ťažké počúvať každého jedného jej člena, tak si záujmové skupiny volia zástupcov a tých poveria svojim názorom, postojom, rozhodnutím. Tých POŠLÚ spoločne rokovať. Platí teda presvedčenie, že sa nejaké skupiny ľudí dokážu zhodnúť na jednom a preto miesto seba POŠLÚ jedného.
Mňa trochu prekvapuje, že POSLANCI chápu svoj mandát ako vec seba, svojho úspechu (vo voľbách) a operujú so svojim názorom, svojim presvedčením. Možno oficiálne tvrdia, že presadzujú názory tých, čo zastupujú.
Lenže ako je to v skutočnosti? Pred voľbami posunú pár bodov, ktoré niektorí voliči odkývu a zvolia ich. Ako je to však v prípadoch, kedy sa rozhoduje o veciach, ktoré sú detailnejšie či nepokrývajú ich body spred volieb? Áno, poslanci z pozície pocitu moci sa rozhodujú „podľa svojho svedomia“. Naďalej však operujú s hlasmi, ktorým sú vraj zodpovední.
Naozaj pred nejakou tou schôdzou sa niekto z poslancov obráti na tých svojich voličov? Vie vôbec, ktorí to sú? Aha, nemusí vedieť :) Oficiálne majú poslanci svoje kancelárie. Neoficiálne: kto tam chodí? Oficiálne chodia „medzi ľudí“ a neoficiálne: aj tak sú izolovaní a stretávajú sa s ľuďmi, ktorí majú extrémnejšie myslenie s pocitom, že majú malú silu, tak sa prekopávajú k mocným.
Poslanec vzniká zo slova POSLAŤ. Nejakí konkrétni ľudia sa dohodnú na niečom konkrétnom a jedného spomedzi seba POŠLÚ na rokovanie poslancov.
Nemá čo mať svoj názor. Nemá čo mať svoje svedomie ako sa mu hodí. Má mať podložený názor tých, čo zastupuje a s vedomím, že za celé obdobie jeho mandátu vznikajú nové situácie. Má mať svedomie voči tým, ktorých názor presadzuje.
Ja si myslím, že to takto nefunguje a ak sa to tvári, že áno, tak sme ešte ďaleko od toho, aby bol poslanec naozaj poslaný niekým konkrétnym.
Nemá čo mať svoj názor, ktorý ide proti tým, ktorí ho volili. Bez nich nie je poslanec. Bez nich je len vyvolenec.
