IT prežitok: súborový systém

Konfrontovaný dennodenným používaním tabletu a s buzzwordom PostPC éra sa už dá premýšľať, čo súčasný svet počítačov zubami-nechtami udržuje pri živote.

Pre mňa je to súborový systém. Taká „voľnosť“ urobiť si v tom sám pre seba rovnako bordel alebo rovnako poriadok. Ale aj poriadok pre mňa a zároveň bordel pre ostatných. Môžem si kadetade vyrábať zložky bez zjavného dôvodu.

Nechcem, aby ste to chápali zo zlého uhlu. Vynález súborového systému naštartoval počítače medzi ľudí. Lenže, nedrží sa jeho koncept na svete až príliš dlho? Prečo musí v tej najsurovšej podobe „vyčnievať“ zo systému? A prečo sa nakoniec musíme nejako kostrbato snažiť udržať si ho v použiteľnom stave? Prečo do zložky Dokumenty vlastne môžem nahrať videá?

Prečo nemôžem trebárs zobrať ikonku „Wordu“, prehodiť kamsi čojaviem do mraku, prenosný disk, zálohovacie médium. A pekne s ním sa prenesie komplet všetko vrátane dokumentov, pracne prispôsobeného rozhrania, šablón, pluginov. Prenesiem si to na nový počítač a opäť jedným pohybom myšky.

K tomu nepotrebujem vidieť chaos stromu zložiek na disku.

Dnes sa už väčšina softwaru chváli integráciou, kooperáciou, importom či exportom. Načo to všetko vie, keď nakoniec aj tak mám tam vynútený medzikrok „kamsi to nahrať na disk, potom to nájsť a otvoriť niekde inde“?

Nevidím dôvod, aby bežné rozhranie OS ukazovalo nahú adresárovú štruktúru ale hlavne, aby sa software ešte zaoberal blbosťami ako File, Open, Browse a preklikávanie sa stromom všetkých zložiek.

Určite, nerdom, geekom stúpa tlak ale… veď každý z nich vie, že kdesi v pozadí každého OS nakoniec tá adresárová štruktúra naďalej musí existovať. A nie je dôvod aby si nemohli počítač „odkapotovať“. Lenže by sa už mohli prestať predávať motokáry pozvárané z rúrok.