Doživotné adresy, úložiská a vôbec?

V 90tych rokoch sme podľahli smiešnej predstave, že prevedením dokumentov na dáta a ich archiváciou na médiach sme pokročili na vyššiu úroveň v uchovaní vedomostí ľudstva. Zabudli sme, že tie hlúpe média len o 20 rokov neskôr nevieme prečítať.

Nielenže sa záznam pokazil, ako to je bežné u optických nosičov CD. Ale častokrát tú placku nevieme kam strčiť. Jednoducho neexistujú zariadenia na prečítanie. Ba dokonca možno sú tie dáta v podivných formátoch či dokonca bezcenne reprodukované.

Internet bude živý a dáta na ňom živé len dovtedy, kým žije niekto, kto je ochotný ich tam krvopotne držať.

Dokonca ak ste aj našli nejakú obstarožnú webstránku, tak mi verte, že o server, disky, linky, budovy, elektrinu, zálohovanie, platy, zisk sa NIEKTO nepretržite stará.

Dokonca aj také linuxácke prekáračky o najväčšom… uptime nie sú o tom, že im kdesi prežíva počítač bez akejkowvek starosti. Kto mu doň ženie elektrinu, kto platí klimatizáciu, kto podniká a zarába na to, kto prenajíma miestnosti, ľudí? Už chápete?

Pred rokmi som si založil môj prvý mail na akomsi webe writeme.com a myslel som si, konečne.

Lenže o pár rokov mi napísali, že s tým končia. A ja som mal laserovkou natlačené geekovské vizitky. Sakra.

Sme možno jednu či dve generácie v internete a už je nám pomaly jasné, že v priebehu života síce internet tak nejako prežije ale naše adresy, dáta, to všetko prejde krutými malým smrteľnými ranami.

Nie je takmer žiadna služba o ktorej by sme mohli byť presvedčení, že nám vydrží navždy. Mailová adresa?

Buď si musíte krvopotne platiť doménu a hosting alebo sa spoliehať na veľký freemail, že mu to vydrží.

Máte predstavu, že taký dropbox bude tu ešte o 20 rokov? Presne tak, to je brzda, ktorá bráni kúpiť si tam väčší priestor a tváriť sa, že tam sú moje životne dôležité dáta.

Dať si ich na hardisky a zamknúť do skrine? Omyl. I keď zrejme vydržia určite viac ako CDčka, tak by som im až tak neveril. Pred 15 rokmi externé disky mali konektor do akéhosi podivného portu, či dokonca bolo treba do počítača čosi strčiť. USB je tu možno 10 rokov. Sme si istý, že ten USB disk kdesi vôbec načítate?

Preto ma vlastne udivuje, ak na internete nájdem čosi čo sa ma týkalo z 90tych rokov. Nie obdivne a dôverne k veľkosti technológií, ktoré pretrvajú veky.

Vedomosti a informácie na internete sú ako energia. Nevieme ich skladovať.