Fiktívny CMS by mal vedieť viac

CMS je nástroj pre zjednodušenie správy obsahu webových prezentácií. Ako taký teda nie je vyslovene nutný človeku, ktorý súvisejúce technológie používané pri tvorbe stránok ovláda. Najvhodnejšou aplikáciou je teda použitie v pracovných teamoch zložených aj z ľudí, ktorých kompetenciou je zhromažďovanie a spracovanie dát.


Odborníci na elektronické sprácovanie obsahu vytušia problémy spojené s včlenením neodborníkov do tohto procesu:

  • slabá disciplína pri príprave textu spôsobouje výskyt typografických prehreškov,
  • texty sú formulované ľudmi, ktorých odbornosť nesúvisí s ovládaním techník spracovania textu pre web,
  • všeobecne je úroveň znalosti IT technológií nižšia a je vyžadovaná neustála kooperácia s technickým personálom v rôznych formách od poradenstva až po supľovanie redakčnej práce.

Nároky na kvalitu CMS sú teda priamo úmerné konkrétnej zostave redakčného teamu. Nie je preto možné jednoduchou úmerou aplikovať akýkoľvek CMS systém na akýkoľvek projekt.
Výber CMS je preto úlohou nadmieru komplikovanou a vyžaduje nestranné posudzovanie kvalít, čo je aj pre IT vzdelaný team časovo náročný problém.
Na webe sa prepiera niekoľko názorov na redakčné systémy a často protichodné požiadavky na ne sú ovplyvnené rôznymi uhlami pohľadu na ne vyplývajúcimi práve z bagatelizácie zloženia a úrovne redakčného teamu, pre ktorý je ten-ktorý CMS určený.
Pri takomto postavení problému sa však zhodneme v niektorých bodoch:

  • redakčný systém nie je možné ad-hoc vložiť do procesu správy obsahu a vyžaduje detailnú znalosť prostredia,
  • očarenosť bižutérnymi vlastnosťami CMS systémov práve v IT manageroch nebýva objektívnym základom pre jeho výber,
  • nie je možné jednoducho porovnať úspešnosť nasadenia jednoduchého „na mieru“ postaveného CMS s veľkým komerčným a komplexným systémom,
  • CMS nemusí byť výhradne postavený na webových technológiách a ukazuje sa, že tieto v princípe kladú skôr prekážky vybudovaniu kvalitného rozhrania pre používateľa systému,
  • CMS musí umožniť samostatnú prácu členovi redakčného systému bez nutnosti technickej podpory v najčastejšie realizovaných úkonoch.

Názory putujúce po internete sa trieštia medzi dva mantinely:

  • príprava obsahu vizuálnym spôsobom, vkladané dáta vidí redaktor v najvernejšom vyobrazení s konečným publikovaným stavom,
  • obsah je tvorený v odlišnom prostredí do formulárových boxov vo viac či menej zvládnutom rozhraní.

Obe riešenia majú veľa nedostatkov práve pri webových CMS.
V prvom prípade sa používa vlastnosť prehliadačov Internet Explorer či Mozilla na prípravu textu vo formulároch metódou WYSIWYG. Práve tento komponent však neumožňuje kvalitné spracovanie obsahu tak, aby vyhovoval istým doporučeniam a pravidlám. Najčastejším prehreškom sú

  • typografické pravidlá; text je spracovávaný a publikovaný s neúmerným množstvom chýb, ktoré redaktori „nevidia“ pretože o nich nevedia alebo ich z vrodenej lenivosti zanedbávajú,
  • prehrešky v samotnom kóde príslušnej časti obsahu; vznikajú vkladaním časti obsahu z iných zdrojov a samozrejme nedokonalosťou uvedených komponentov spomenutých prehliadačov.

V prvom prípade je možné typografické prehrešky riešiť nasledovne:

  • neriešiteľné problémy s typografickými pravidlami vyplývajúce z rozporu samotného HTML/CSS voči nim sa jednoducho ponechávajú,
  • algoritmicky upravované prehrešky sa môžu spracovávať pred samotným publikovaním obsahu, evidentne existuje možnosť niektoré z nich opravovať priamo softwarovými časťami CMS,
  • vzdelávaním autorov textov; je snáď najkomplikovanejšia úloha, ktorá sa málokedy úspešne prejavuje (skúšali ste niekoľko rokov do jednej osoby tlačiť jedno jediné jednoduché typografické pravidlo?).

Nevhodne generovaný kód je o kúsok zložitejší problém, pretože ešte nebol uspokojivo vyriešený. To by nastalo v momente, pokiaľ by mohla byť v týchto komponentách prehliadačov možnosť ovplyvňovať samotný generovaný kód. Momentálne však majú CMS tieto možnosti:

  • pred publikovaním obsah algoritmicky spracovať viac-či-menej úspešnými filtrovacími mechanizmami,
  • ručne upravovať výsledný kód,
  • nepoužívať komponentu prehliadačov a obsah spravovať nevizuálne s použitím značkovacích jazykov.

Tento príspevok je nadmieru všeobecným úvodom do môjho snenia o CMS. V nasledujúcich príspevkoch sa chcem venovať typografickým prehreškom a natienim možnosti konkrétnych riešení v CMS. Potom by som snáď prešiel na riešenia problémov s kódom.
Či sa budem venovať aj GUI redakčného systému neviem, je to príliš široký problém a uvedené dve veci považujem za nosné z hľadiska kvalitného publikovania textu.


Zhrnutie článkov na tému CMS do 21. mája 2004:

Written by rony

4 komentáre

Havran

Rony, nechces publikovat v nejakom nasom zborniku ? :) (SIT, UNINFOS) Prave vcul rozmyslame nad nejakym CMS a ja osobne som absolutne ziadnemu neprisiel na chut zatial…

rony

dusoft: ja nehladam CMS, len sa zamyslam a mam v podstate ciel dospiet k niektoym detailom, na ktore sa casto v CMS zabuda.

rony

lutujem, absolute engine je bezny CMS, orientovany hlavne na publikacne servery typu weblog, zive, disk.sk a pod. Mozno s odretymi usami tym obsluzim aj nejaku firemnu stranku, az tak daleko som neskumal.
Pozeral som demo a v principe to ma ten isty formular ako Movable Type s tym, ze jedno okno je HTML komponent, ktory samotny generuje pod stranke verzie html nevalidny kod a zaroven nema ziadne nastroje pre typograficku korekturu textu.

Comments are closed.