Ako mi svitlo a bol to nápad
Čítam si tak pod Lupou, ktoré predpovede nevyšli a odrazu svetlo vyšlo.
Spomínajú tam, že push technológie sa výrazne nepresadili ale náhražkou sú možno RSS. Aj keď RSS samé je POP technológia, jej vonkajší prejav je, že „správy chodia sami“.
V ten moment ma napadlo, že P2P siete prišli s najlepším nápadom posledných rokov – oklamanie NAT krytia celých LAN za jedinú IP. Aplikáciou P2P je koniec koncov Hamachi.
Lenže ono tento nápad by šlo využiť aj pre headline news – rýchle, stručné informácie.
Celý princíp je veľmi podobný systému akým fungujú P2P, IRC (chat) a podobné riešenia, ktorých zmyslom je práve možnosť „dobehnúť“ z verejného zdroja až k počítaču používateľa ako reakcia na udalosť.
Predstavte si: producent informácií sa pripojí na takúto newsfeed sieť a „pingne“ tam feed s informáciou (čiže niečo štrukturované ako ITEM v RSS). A klienti prihlásení k takejto sieti tento ping dostanú do počítača. To je push.
Samozrejme DNES je to len akademická úvaha, pretože RSS infraštruktúra sa nám nijako nerúca.
ved to je usenet.
use, co? (Obcas sa aj dobre napady nepresadia, lebo pridu skoro, alebo su malo blbuvzdorne. Na nete som sa zacal vyskytovat niekedy v 90-ych. Vtedy bolo najvacsim hitom IRC a blabotanie na kanali radia Ragtime, pripadne obcasne floodovanie finskych kanalov hlupostami, pokial nezabanovali celu domenu .sk. Ti nadanejsi vedeli zariadit, ze finsky kanal floodovali z inej domeny. Ja som to nevedel. Usenet poznam len ako vyraz :-)
usenet funguje na podobnom principe, ako popisuje rony (az na tu P2P siet). v tom case to malo aj svoje opodstatnenie, spojenie bolo drahe a tak sa na jednom serveri akumulovali spravy az po bod, kedy nastalo spojenie s dalsim serverom, kde boli spravy odovzdane (napr. raz za 24 hodin). takto prebiehala vymena sprav v pravidelnych intervaloch, takze urcity cas trvalo, kym si dostal spravy napr. z USA do Britanie (zaviselo od poctu serverov, ich intervalov spojenia atd.)
Pride mi to de facto ako siet, ktoru popisuje rony (aj ked dnes na omnoho vyssej technologickej urovni)
[3] problem je, ze ja si to predstavujem tak (teda niezeby som technologiu na ktorej je postaveny usenet ovladal), ze nejaky centralny server priamo natlaci klientovi data. samozrejme pokial je za natom, tak klient musi nejakym sposobom sa mu ozyvat (to je nevyhnutne a je to aj princip p2p).
cele osvietenie je v tom, ze aj ked si klienti „pingaju“ ale je to len malinkymi blokmi dat a preto sa vyhnu neustalemu prijimaniu renundantnych dat.
Urcite, znie to rozumne. Hlavne to prekladanie adries ma vyznam. AK to zhrniem, malo by to fungovat ako Skype ;-) – zvladaj UDP aj TCP.