Tri skaly prístupnosti

Pozriete sa na web a často vás prepadne subjektívne nepríjemný pocit. Z čohokoľvek. Môžete mať odpor k preplnenej stránke, k obsahu, k rámikom, gramatike, zlom spracovaní obrázkov, nepríjemné farby.
Sú však *tri skaly prístupnosti stránky,* ktoré môžu a zrejme aj musia platiť naprieč webom. Samotné WCAG je často nad rámec chápania človeka, ktorý predvčerom stiahol svoj prvý PHP skript a v prvom rade bojuje s ním. WCAG málokto prijme ako VŠEOBECNÉ doporučenia a pričasto to zľahčíte na „stránky pre tých…“. Omyl.
Chcete robiť naozaj s profesionálnou úrovňou? V prvom rade sa zbavte pocitu, že musíte bežať proti prúdu kvôli odlíšeniu. Nezačínajte projekt tým, že hodíte tri skaly prístupnosti do vody a navždy ich vo svojej mysli utopíte. Neexistuje takmer žiadny argument, pre ktorý by ste na svojom webe nemali nájsť tri skaly prístupnosti.

Prvá skala: normálna veľkosť písma

Je až podivné, ako *extrémne zmenšenie písma prospieva egu autora stránky.* Robí to preto, že drobné písmo vyzerá menej rušivo v jeho kreatívnom grafickom stvárnení dvoch prelínajúcich sa ponožiek v náleve z hrdzavého drôtu. Písmo a text všeobecne mu VEĽMI vadí. Nezvláda maľovať obrazy a tak patle v ukradnutom Photoshope stránky ala „hip-hop“ štýl. Ešte včera lámal stromčeky a odvráva rodičom.
Prvou skalou je stanoviť pre obsah bežnú veľkosť písma bez ohľadu, či sa hociktorému jebkovi zdá, že je to „obrovské“. *Bežná veľkosť (a zároveň minimálna) sa dnes chápe niečo na úrovni 12 pixelov* (a viac). Dajte si pozor na rôzne fonty, existuje jeden, ktorému by nevadila minimálna veľkosť 14 pixelov. Za domácu úlohu mi dopíšte do komentárov, ktorý to asi tak je. Cieľom uloženia prvej skaly je docieliť prístupné čítanie obsahu. Síce k tomu prispievajú aj ďalšie faktory, no veľkosť je niečo, čo si na „ZLOM“ webe všimnete ako prvé.
Chápte, že pravidlo *platí najmä na tú najdôležitejšiu časť stránky,* pre ktorú ju každý otvorí. A preto si môžete tiráž naspodu kľudne vypísať aj v 0.2px. Nespoliehajte sa na „možnosti“ prehliadačov.
Táto časť obsahu je teda niečo ako „normálna“ nevyhnutná pre celý dokument. Bez nej nemá zmysel. Takže musí mať aj „normálnu“ veľkosť písma.
Na prinesenom jedle na tanieri: hodnotíte jedlo alebo tanier?

Druhá skala: hypertextové odkazy odlíšené podčiarknutím

Sprostákom, ktorí to nedokážu nijakovsky prijať sa spomína definícia: *neodlišujte odkazy iba zmenou farby ale minimálne aj iným jedinečným a nezameniteľným vizuálnym prvkom.* Hlúpejší premýšľa a ostatní už dávno došli na to, že možností na výber moc nie je.
Celý web môžeme označiť ako *hypertextový priestor.* Či sa to páči alebo nie, je základným kameňom webu. *Hypertextový odkaz.* Dokáže Vás v okamžiku odniesť na tisíce kilometrov vzdialený server. Pokiaľ mi to nesťažíte.
Bolo by SPROSTÉ, aktívne ignorovať a spochybňovať snahu „zjednotiť“ tento prvok nielen po funkčnej ale aj vizuálnej stránke. Ťažko presvedčím blba ale pohľad na zobrazenú stránku s podčiarknutými odkazmi dá rýchlejší obraz o „hypertextovosti“ ako úplne iný spôsob (napr. farebne). Nevyvrátiteľný fakt.
Podčiarkovania sa zbavujú vo svojich projektoch ľudia, ktorí opäť chcú popierať niečo, čo by malo byť výhodným znamením v ich práci. Otočia dobré na zlé, vhodné na nevhodné a okolo druhej skaly prístupnosti rozvedú celé argumentačné ihriská dôvodov, pre ktoré sa to „nehodí“ :-) Im. Dokonca si beriete do úst veci ako „náš stýl“ (podajte si ruky s Black P), nikomu to nevadí. A podobné duchy „pádnych“ argumentácií.
Podčiarknutie je v analógovom texte najmenej vhodný spôsob vyznačovania textu (zvýraznenia). Nikde a nikdy sa nedoporučuje. Preto *bol vybraný ako najvhodnejší spôsob „zhypertextovania“ časti textu.* Tu už musí zapáliť každému „grafikovi“ a „kóderovi“. Teda nie v rozkroku po neskoro vymenenej plienke. Áno, podčiarknutie je prvok „nad rámec“ vzhľadu. Proste všade tam, kde si v hlavičke musím zatočiť aby som si uvedomil „aha, toto fialovobordové je klikacie“, „aha, ked pomávam myšou zmení sa to niekde na ručičku“, „aha, to tučné je klikacie“.
Iste, môžete sa spoľahnúť, že *verní čitatelia na to raz došli a potom už to „vedia“.* A preto nepodčiarkujete zo zásady, pretože to „nikomu“ nerobí problém. Iba pár debkom z Central Accessibility Agency. Že? Lenže, čo ak sa Vám niečo znepáči a prejdete na označovanie odkazov inou farbou alebo tú istú farbu pre odkazy zavediete aj pre iný prvok stránky? Hups. :)
Ďalší skrývaný argument pramení *zo snahy nedať ľudom príliš sancí „ujsť“ z čítania ICH obsahu.* Preto značná časť stránok v obsah nemá žiadny hypertextový odkaz. Čitateľ ho tam nevidí a preto s ním ani nemá problém. No a v navigácií? Tam predsa nie je až tak nutné odkazy dávať. A tak si v sebe nesiem presvedčenie, že podčiarkovanie odkazov je vlastne hovadina. Somarina. *A sme po nos v sračkách vlastných presvedčení.*
Pritom je tu jednoduché riešenie: proste hypertextový odkaz v obsahu odlíšime podčiarknutím. A nesnažíme sa to minimalizovať a nepovažujeme to za VŽDY rušivý prvok. Pretože tým zároveň hovoríte: pre nás je hypertextový odkaz ZLÝ ZLÝ ZLÝ.
Očakávate: auto s ovládacími prvkami „tam, kde patria“ alebo oceníte miesto volantu dve páky ako z tanku?

Tretia skala: stránku nesmiem rolovať doprava

Dnes *neexistuje ani jeden jediný argument,* aby hociktoré zariadenie a ľubovoľne „zlá“ kombinácia podmienok spôsobili, aby som musel rolovať stránku po jej načítaní doprava.
*Existuje nepreberné množstvo riešení* toho, aby obsah bol prístupný práve za mojich podmienok aké mi moje zariadenie poskytuje.
Vždy, keď Vám niekto povie: musím tú stránku rolovať doprava, musíte spozornieť a *v prvom rade riešiť SVOJ problém,* nie toho „nariekajúceho“. Riešte svoj problém so zle navrhovanou stránkou.
Áno ja viem, php kodér na Vianoce dostal vytúžené tisícpätstopalcovéelcédé. A v ten moment *naklikal všetkým oknám Maximize.* Po tom útlaku na bazárovej štrnástke… sa nečudujem. Chyba. *Títo ľudia nesmú robiť nič, čo sa čo i len tvári ako „profi“.* (chýbajúca skala to koniec koncov vylučuje).
Zopakujem pre vytrvalejšie nátury: na eliminovanie „dopravného rolovania“ existujú extrémne účinné riešenia. A to AJ keď ste fanúšikmi fixnej šírky svojho supervymaľovanéhodiela odkresleného z A4ky.
Iste do tejto kategórie môžem vopchať aj „uzučké“ webslíže, no predsa len ich úzkosť (ktorú vyvolávajú) je menej kritická a slíže sa dajú dodrbať práve na prvých dvoch skalách.
Radšej chytáte kocky hádzané po jednej alebo chytíte všetkých desať naraz vrhnutých smerom k vám?

Koľko skál má Váš web?

Ani jednu? Od redakcie Spravodaja získavate aspon jedno označenie: SRAČKA. ;-)

Zopakujme si

  1. nikdy, naozaj nikdy nezmenším písmo pod 12 pixelov! – *písmo textu bude mať vždy aspoň 12px* BUM!
  2. nezruším identifikáciu hypertextových odkazov podľa podčiarknutia – *nechám odkazom podčiarknutie* BUM!
  3. neprepadnem mánií „väčšine sa zobrazí bez rolovania“ – *urobil som všetko, čo dokážem, aby všetci videli stránku v celej jej šírke* BUM!

Tri skaly prístupnosti.

Written by rony

15 komentárov

Vilém Málek

Malý doplněk – dvanáctibodové písmo je považováno za standard pro latinku bez diakritiky, latinka s diakritikou (čeština, slovenčina) by měla být minimálně třináctibodová. U jiných znaků je doporučovaná velikost samozřejmě jiná ;–)

Pjotr

Rony, ale nečítal/nevidel/nepočul si takúto výhovorku (a radšej si sadni):
„A co sa tyka liniek. Linky splyvaju s textom. Je to kvoli rusivemu elemntu stranky. A dovodom je aj to, ze ked kracas cestou, ktoru podporuje fakulta, nekracas cestou cistou, bez problemov. Tu ide o to, ze je opodstatnenost mat text podciarknuty, tak isto ako je opodstatnenost ho nemat podciarknuty. Nepodciarknute je to aj preto,ze viera sa Ti snazi cestu len ukazat znakmi, symbolmi, ktore su casto skryte a ty ich musis najst a uvedomit si ich. Inak sa neprepracujes k cielu. No a aj o tom je to, preco niesu podciarknute. Ale ak chces, rad to budem rozoberat dalej a poskytnem celu definiciu preco sa rozhodlo, ze linky budu taketo.

Takze si myslim,ze Tvoja kritika(nie len PF) ze treba linky podciarknut je neopodstatnena.“
Jedná sa o časť reakcie na kritiku http://pf.ku.sk ;-).

rony

[1] máš pravdu, extrémne zjednodušujem. Alebo agresívne :-)
[2] kto chce kam, pomôžme mu tam. Do pekiel. Diabol skrýva svoje úmysly a maľuje ich na očakávaný obraz človeka chybujúceho. Diabol ťa zamestnáva podružnými problémami pri tvojej púti za cieľom tvojho bytia. A diabol je tvoj priateľ, ktorý ti podá správny argument k tomu, ako byť iný nie vo svojom vnútri ale v tvojej ceste. Diabol ti zlé podá ako dobré. Diabol sa skrýva v kvetnatých slovách a nechá ťa ho hľadať na krásnej lúke a unaveného sa ťa zmocní.

SuE

mňo, jo ale .. v bočním menu, kde jo moc linků (ale nic jiného!) mi podtržení spíš vadí, je to potom moc nahňácané. Takže u mě dvě skály a mezi nima asi sračka .. no co už :-))
Pjotr: nepodtržené linky v textu, co nejsou vidět .. vrrr na takovou fakultu bych nevlezla, lamy jakési …

rony

[4] jasne SuE :-) tam plni ulohu „Pozri som link!“ nieco ine – je obvykle, ze citatel rozpozna navigaciu a skor by ho prekvapilo nieco neklikacie. To iste plati o tlacitkach. Navigacia vacsinou vyzera ako pod sebou (vedla seba) radene prvky, ktore vyzeraju ako tlacitka na paneli. S tym sa nemusi nikto zmierovat – vizualny „naznak“ tam je. Ale viem si predstavit vizualne prevedenie tychto prvkov navigacie, ktore nebudu intuitivne ale vyvazuje to ego autora navigacnych prvkov, ktore mu neda ich spravit „spravne“.

Martin Cohen

Dalsim problemom, ktory trapi casto mna je prave zly rendering pri 13 bodovom pisme, casto sa stava ze pismo je vyrenderovane velmi necitatelne (zvlast pri vypnutom anti-aliasingu, resp. defaultnom anti-aliasingu). Dovodom je renderovacia mriezka. Systemom pokus-omyl som prisiel na to, ze „parne“ stupne sa renderuju lepsie (citatelnejsie). Bezne a standardne podporovane pisma trpia tymto neduhom a preto sa uchylujem radsej k 12, alebo 14 bodovemu pismu. A mozno je to cele tym, ze 13 je jednoducho „nestastne cislo“. :)

rony

[8] celkom kludne mozes presne triafat problem. samozrejme 13bodova mriezka moze robit problemy vybranym pismam a nejakej inej skupine nie. Urcite ma vplyv aj samotna kresba pisma a v najvyssej miere algoritmus, ktory vektorove pismo vykresluje.
Bohuzial prave toto je oblast, pri ktorej sa mozeme nanajvys spolahnut na prostredie, v ktorom sa stranka vykresluje a pamatat, ze cim mensie pismo, tym horsie vysledky podava „prevodnik“ vektoroveho pisma na „bitmapovu“ mriezku obrazovky.
Kto svojho casu kreslil fonty 8×8 pre ZX Spectrum a neskor bitmapove EGA a VGA fonty do mriezky nie o moc vacsej, tak presne vie, co to bolo za umenie ;-)

XThom

Hmm… fixná (absolútna) veľkosť písma? IMHO krok späť.
BTW pri tom druhom kameni by som to označil skôr ako „skryť plynový pedál pod sedadlo“ alebo „volant v odkladacej skrinke“ :)

rony

[10] fyzicky by to pismo nemalo byt mensie ako uvadzane hodnoty. Ci si nastavis fixnu alebo pomernu hodnotu, nakoniec sa to pismo zobrazi v akejsi fixnej velkosti.

Marek Prokop

Jsem trochu zmaten.V článku se píše o 12px písmu, kdežto v komentářích o 12bodovém. 12bodové písmo je však obvykle o dost větší než 12pixelové.

Vít Dlouhý

to [13]: Tipnul bych si, že v obou případech mají autoři na mysli slovem BOD ten obrazový, nikoli tiskový, na který zřejmě narážíš, Marku ;-)

rony

[13][14] jasne, pt a px je rozdiel :-)
[12] nemam rad maximalizovane okna, ale je najmensi problem si okno zmensit. Do toho, moze to byt vyzva. Spolu to dokazeme :-)

Comments are closed.