Ideály terorizmu skĺznu nakoniec do zločinu

Čítam teraz sériu Borovičkových knižiek o zločine. Nie je to nijaká beletria ale opis skutočných zločinov. Tieto knižky poznám ešte zo socializmu a donedávna som netušil, že ich napísal také množstvo. Koniec koncov je o čom písať. Tak som prešiel rôzne knižky ale zaujala ma jedna veta, ktorá konštatuje vývoj teroristov skupín ako boli Červené brigády.


Začínali ako študenti, dali sa dohromady a hlavne mali ideály ako zmeniť svet. Naozaj vlastne pozitívne myslenie. Možno pomýlené ale vytváralo to akési presvedčenie nutnosti k zmene. Neostalo iba pri rojčení a naozaj sa rozhodli niečo meniť. Lenže na svoj odlišný spôsob života treba okrem snov aj matériu a tak si prostriedky zabezpečovali „prevzaním“. Ostatní to označia ako krádeže či lúpeže. Postupom času však *všetky ideály zostali iba zástierkou pre lúpeže.* A lúpeže len s cieľom získať nejaké prostriedky.
Podobným scenárom prešiel koniec koncov aj takmer mýtmi opradený terorista Carlos.
Nemusíme zostať iba u terorizmu aký poznáme doteraz. Pekným príkladom je internet.
Pred rokmi vírusy boli skôr ukážkou umu, dôvtipu a inteligencie autora. V podstate skôr niečo vypísali, pohrali sa. Neničili. Neboli nástrojom pre zisk.
Dnes už vírusy tohto typu neexistujú. Dokonca vírusy „samy pre seba“ neexistujú takmer vôbec. Mám pocit, že veľká väčšina z nich nesie v sebe robota pre zombie siete.
A zombie siete nie sú nič mierumilovné. Sledujú či nevkladáte čísla platobnej karty, zapájajú sa do útokov, šíria svoje kópie, nahadzujú udičky ibankingom. Že nie sú nástrojom boja vierovyznaní, štátnych doktrín? Práveže už sú.
Zmenili sa tí ľudia? Sú to tí istí entuziasti, ktorí programovali vírusy pre svoje potešenie, ktorí sa proste nechali zlákať mamonom a doterajšie skúsenosti transformujú na nepokrytý mamon?
Žeby nie? Že priamo oni určite nie? Lenže pred tromi rokmi dali „svoj kód“ voľne k dispozícii aby tým deklarovali myšlienku „slobody“ a „voľnosti“. Proste oznámili existenciu svojho ideálu.
Alebo im po rokoch došlo, že na kóde sa namakali a teraz už naozaj nič iné nevedia ako to využiť pretože kde uplatníš znalosti akým si venoval desať rokov života? Nikto o ne nemá patričný záujem (skoro nikto – výnimky potvrdzujú…).
Lenže už nie su potrební, svoje vedomosti vyvesili do sveta a zdrojový kód vírusu nie je základ užitočnej aplikácie a jeho najprirodzenejší smer vývoja je opäť len ďalší vírus. Koho napadlo, že k tomu prirobí primitívny záznam stláčaných kláves či vykonanie „zaslaného“ povelu, ten už nemusel byť génius.
Samozrejme čo chýbalo v neobvyklom intelekte idealistu, to sa doplnilo fantáziou o „sedím a zbieram prachy“ sne.
Tak sa idealizmus pretvára v čisto materiálne prevedenie bežného zločinu. Zas a znova v tom istom cykle :-)
Nesnažte sa mi v komentároch vyvracať, že to tak nie je a dávať výnimočné príklady „že nie vždy to tak je“. Ak máte totiž chuť byť k tomuto textu „negatívne“ naladení, či mu protirečiť, niečo vám z neho uniklo :-) Nesnažte sa mi opravovať zmysel nadpisu :-) V podstate, že som nepozorny chovanec niektorého z ústavov mi nemusite explicitne vysvetľovať :-)
PS: už by som mal znova napísať článok o tom, čo som všetko prečítal.

Written by rony

1 Comment

emmacore

Cvicim Čung-jüan čchi-kung. Majster skoly, Cinan, raz povedal nieco take, ze ked si vyberame skolu, ktorej sa chceme venovat, mame si okrem inych podmienok vybrat taku, ktorej majster je dobrym clovekom (alebo bol, ked uz zomrel :-) Je to uplne odlisny pohlad od machiavelliovskeho ucelu, ktory svati prostriedky. Ked nieco postavis na zlom zaklade, mozes sa snazit, ako chces. Nic dlhodobo dobre na tom nepostavis. A opacne, ideal moze byt akokolvek vzneseny. Ak ho chce niekto naplnat zlym sposobom, zruti sa mu to. Pozn. na zaver: Pre definiciu dobreho a zleho sa staci pozriet na velke nabozenstva – zaklad je vsade rovnaky.

Comments are closed.