Delicious pre výnimočných

Delicious nikdy nepatrila do mainstreamu používateľov internetu. Cieľová skupina boli ľudia s potrebou „linkovacej“ služby formou doplnku svojho „surfovania“. Reinkarnácia Delicious sa blíži.


Sama o sebe je Delicious primitívna vec. Máte účet na tomto webe a pridávate tam odkazy. Do tohto bodu skoro nepoužiteľné a zbytočné.
Ďalšie vlastnosti ju robia užitočnou.
* odkazy sú zoradené chronologicky, podľa kľúčových slov (módne Tagov),
* sociálna príchuť vo forme úvodnej stránky zobrazujúcej „trendy“ všetkých používateľov a opäť chronologicky, kľúčové slová,
* doplnky na pridávanie odkazov pre prehliadače, aplikácie pre smartphony,
* RSS je skoro základ avšak ponechaný bokom, pričom až toto dáva službe zmysel.
Samotný Delicious sa používa ťažko, nedávam žiadnu užitočnú vlastnosť.
Migrujúci používateľ však rýchlo odhalí, že centrálne ukladané obľúbené odkazy má prístupné z akéhokoľvek miesta a nielen on, aj ktokoľvek, koho zaujímajú jeho odkazy.
Práve tento aspekt bol podnet využiť službu aj ako akýsi redakčný systém pre spracovanie odkazov na zaujímavé stránky s možnosťou ich ďalšieho „publikovania“ resp. integrovania do ďalších CMS.
Miesto toho, aby som odkazy mal lokálne v prehliadači či v nejakom WordPresse, tak ich začnem manažovať v Delicious.
RSS umožní práve vstup do dát v Delicious a ich prevzatie inými aplikáciami. Typicky si môžem dať moje odkazy z Delicious zobraziť na mojom webe.
Pokiaľ nemám svoj web, nevadí. Spomenutá výhoda je prístupnosť odkazov. Lenže chodiť na nejakú trápnu webstránku sa mi nechce.
Obe posledné využitia Delicious boli opäť podnetom na vytvorenie pomôcok uľahčujúcich vytváranie odkazov a ich spravovanie.
Došli až do úrovne, že v prehliadači zostala položka Bookmarks (Favorites) ale softwarový doplnok ich „plnil“ z môjho Delicious účtu. Tým pádom som mohol zabudnúť na moje obľúbené odkazy a veselo meniť počítače.
Samozrejme ľahko som aj pridával odkazy, keď som si zobrazil zaujímavý článok, či stránku, tak som pár úkonmi urobil „zápis“ do Delicious.
Všetky moje „pripojené“ mechanizmy potom zareagovali. Odkaz sa mi zaradil v prehliadači, ukázal sa na mojej webstránke.
Delicious je svojim charakterom najbližší Twitteru, pokiaľ ignorujeme prapôvodný zmysel štebotania písaním krátkych viet. V skutočnosti už dávno aj Twitter ovládli „linkovači“ a takmer každý twit obsahuje odkaz.
Ako každú sociálnu službu aj Delicious stála na tom, ako veľmi ju pokryje mainstream. Twitter jej doslova ukradol používateľov aj preto, že vie podobnú integráciu „twitov“ na moju webku. Je voľnejší – formulár twitu je jedno okienko, kým delicious je formálnejší.
Formálne prvky však v poslednom čase doslova prevalcovali twitter. Kedže je tu len jedno formulárové okienko, tak sa všetky štrukturované dáta vkladajú rovno tam prostredníctvom značiek z nepoužívaných znakov ako je # či @. Okolo nich vznikla insiderská subkultúra a twitovacie vyjadrovanie, ktoré sa prenáša aj mimo, skoro až do reálnej komunikácie.
Tým len chcem dokumentovať pretvorenie pôvodne textového „až SMSkového“ twittra do formalizovanej štruktúry, ktorú predstavuje napr. Delicious.
Delicious samozrejme od začiatku nebol určený na „hulákanie“ vyhlásení. Trval na svojom, že jemu aj vám má ísť o odkazy. Poskytol mi priestor na môj vlastný text ale tým aj skončil. Buď dáš odkaz alebo nič.
Formalizované služby však majú rady všetky spomínané doplnky a naviazané systémy. Preto v ojedinelých prípadoch Delicious prežíva. V skutočnosti aj Spravodaj ho stále používa na „krátke“ odkazy v strednom úzkom stĺpci. Mám to spravené tak, že krátkodobé výpadky Delicious ma neohrozujú a web sa mi zobrazuje, som obmedzený len ja nemožnosťou nič pridávať.
S takouto cieľovou skupinou sa však nikdy nemôže Delicious vyrovnať primárne sociálnym sieťam. Tie sú komunikačné prostriedky. Delicious je informačná služba a hierarchické úložisko dát.
Sociálne služby nikdy netrvali na „histórií“. Žili pre súčasnosť. Delicious je viac „pamäťou“, kam načrieme pre pripomenutie.
Pocit kontinuity a nechuť prejsť na obdobný systém udrží Delicious na mojom webe napriek tomu, že existujú sociálne weby.

Written by rony