EIZO EV2736WFS-BK EcoView opäť doma
Moja monitorová genéza lepších značiek začala s iiyama HM704utc. Nádherný monitor kvôli ktorému som na nanominoval distribútorovi do jeho sídla a vyhlásil, že ho musím dostať pretože nikde inde ho ešte nepredávali. Predstavte si rovná plocha obrazovky, povrch v inej farbe a to všetko pôsobilo úžasne.
Jedinečný dizajn SONY. Doteraz raritný jav medzi počítačovými monitormi.
Po ňom som už kupoval LCD a znova som trval na dizajne. SONY HX93B. Absolútna bomba v čase kúpy. Niekoľkonásobne drahší ako spotrebný štandard. Veď mi aj koľko rokov vydržal a stále je v skvelom stave. Lenže druhý už nikde nekúpim a pýtal by si dvojičku na stole. Vtedy by som asi aj bol spokojný. Už nikde nevidím monitor, kde by výrobca pamätal na zadnú stenu. Sony mi tam dali posúvateľný panel, ktorý urobil z monitora skvelý výrobok aj pri pohľade zozadu.
Áno, u mňa doma nepozerám do steny.
Lenže už prišiel čas, kedy človek chce mať trošku komfort a aj keď počítač nepoužívam na nič mimoriadne, tak už som hľadal kandidáta.
Podmienka 27″ bola jasná. Už neexistujú monitory s 4:3 či 5:4 – ak by áno, beriem radšej dva. Ale tie časy sú preč.
Nádherný fialový monitor
Najlepší výskum EIZO EV2736 na svethardware.cz
Po dlhom skúmaní som vybral možno dva prijateľné – DELL sklamal správami o lesklom povrchu. To bol inak aj dôvod prečo som nekúpil Apple Thunderbolt – ak by nebol lesklý, neriešim absolútne nič iné.
Lenže potom som natrafil na EV rad od EIZO. Cenovo ok, žiadny sen grafika ale to nevadí. Recenzie hovorili, že je lepší ako etalón od DELL len je drahší ale pripomínali práve matný povrch.
Takže mám tu dnes impulzívnu kúpu, ktorú aj tak sprevádzali mesiace prieskumu. Po nich viem, že pre Applistu je tento monitor prakticky jediná voľba.
Porovnám dojmy vzhľadom k tomu SONY.
1. SONY vyhráva dizajnom a pocitom na pohľad, deklasuje drvivú väčšinu monitorov, takže sa netrápte,
2. Nohu, najmä podstavcový kruh mohol mať EIZO o kus dodizajnovaný – vyzerá to lacno,
3. nálepky na zadnej stene si EIZO mohlo odpustiť, SONY tam dalo svoje logo a ja som na to hrdý,
4. viditeľné plechy okolo monitorov tiež, SONY to zvládlo skryť krytom, učte sa,
5. SONY hrdo dalo plastické logo dopredu, opäť nevyznelo ako lacná sračka, EIZO mi logo namľovalo na plast farbičkami, k tomu prilepilo modrý štvorček, hanbi sa EIZO.
6. dvierka na zadnej strane nohy sú k hovnu a nie na káble, kedy sa naučíte spraviť na káble kanály vnútrom nohy alebo aspoň ako to urobilo SONY?
7. repráky SONY mi nedali možnosť špekulovať, EIZO tam dalo strašný plechový chrchlák, na hudbu totálna katastrofa,
8. modrá dióda vpredu? ešte stále máte v dizajnérskom tíme čínskych sabotérov?
Kvalitu obrazu a iné dojmy tohto typu – asi priskoro, no minimálne nič negatívne necítim. Teraz je slnečno ale neodrážam sa ani ja ani nič z okolia. V tomto je to na jedničku, bál som sa práve tohto, no skoro sa mi zdá, že v tom SONY som videl ľahký opar odrazu.
Nehovoriac o Macbooku Air, ten odrážal ako reflektor – dostal silnú fóliu ale aj na nej je vidieť čo je za mnou :)
Potešilo ma, že cez Displayport prechádza aj zvuk a monitor vie prepínať v nastavení či zvuk brať z jacku alebo z DP.
Písmenká v natívnom (akom inom?!?) rozlíšení nie sú príliš malé ale mať monitor meter od očí nie je najlepšie.
Ak ste priaznivci docku s ikonkami vpravo, tak pozor – dve okná vedľa seba zvládnu len naozaj nenáročné aplikácie :)
Lenže to, prečo som už naozaj chcel meniť monitor je fakt, že potrebujem občas vidieť pri práci v jednej aplikácií na iné okno. Prepínanie mi už vadí.
Vrátim sa k EIZO. Recenzenti vospolok vychvaľujú dizajn, povrch, plasty – môj pohľad z odstupu od SONY a od výrobkov Apple (tfuj, že?) – nechápem o čom spievajú, je to obyčajný plastový monitor. Tie horšie musia byť zrejme totálne črepy.
Rámik okolo obrazovky nie je tak tenký aby som ho pochválil ale skosenie chválim. Tlačítka pôsobia lacno a lacno sa aj ovládajú. Príliš nemaskované čidlá v strede sú smiešne a urážajú tie, ktoré SONY dokonale ukryl.
Pivot asi nikdy nepoužijem ale pri otáčaní treba monitor trochu zacloniť aby sa roh pri otáčaní vyhol podstavcu.
V zhasnutej miestnosti je pozeranie na EIZO porovnateľné so SONY tj. ničím neprekáža. Nepríjemné sú však ovládacie tlačítka – prakticky niet šance ich naslepo ovládať. To je ale choroba všetkých tlačítok vedľa seba. Najmä ak idioti nechápu význam hmatovej odozvy. Idioti, čo rozhodli, že posuvnítka pre hlasitosť či jas nie sú moderné a geekovia budú celí bez seba ak si bežné funkcie môžu vyvolať stláčaním kombinácií ako na sejfe.
Reálne 27″ pri 16:9 pôsobí chudobnejšie ako dve 19″ s tenkými rámikmi vedľa seba – ak váhate – ja by som váhal tiež. Mne to vyriešil Macbook Air – nevie dva monitory.
Prvý dojem z 27″iek bol impozantný ale doma už pôsobí – hm, celkom malý…
Čo viac povedať… Mám EIZO, vitaj doma.
