Fakt je WikiLeaks zlom?

Piki vraví prd makový. Reaguje tak na rozhovor s Tomášom Bellom na SME.sk, kde nám odhaľuje bonzácku vlastnosť internetu ako fakt nastupujúci s WikiLeaks. Rozhovor nezvýraznil, že to nie je nový jav ale základná vlastnosť internetu, čo piki pripomína.

Čarovné ako sa niektorí upínajú k tomu, že „mám dokumenty a čakám, kedy ich WikiLeaks zverejní“ a akoby čakali, že vznikne mutácia WikiLeaks pre Slovensko.
Piki veľmi správne pripomína, že túto úlohu majú predsa novinári vo svojej podstate. Získať nejaké dokumenty a zverejniť ich. Ani „Lasange“ sa nestal nejakým inovátorom, pionierom.
Čo už piki iba naznačil: ani prípad WikiLeaks, či už ste priaznivci alebo odporcovia, neznamená nevyhnutnosť akokoľvek zasahovať do podstaty internetu. Ak by sa takéto snahy objavili, tak sa budú prípadom WikiLeaks iba zaštíťovať pre Vás, ktorí toto celé považujete za medzník. Lenže žiadny nie je.
Dôvod je jednoduchý: ak máte čo zverejniť, tak ste to mohli a robili aj doteraz. Nemusíte čakať na nič, na žiadny medzník, na žiadny slovenský WikiLeaks, na žiadne protiopatrenia.
Omnoho „zaujímavejšie“ ako samotný WikiLeaks sú reakcie ďalších subjektov naň. Či už tie od zástancov ale aj „protiopatrenia“ vo forme rôznych „blokovaní“ zo strany tej kartovej spoločnosti a pod. Ani jedna zo strán nepatrí výhradne na „dobrú“ alebo „zlú“ stranu. Na to si treba spomenúť.
„Lasange“ proti veľkým subjektom: aj tu je pekne vybudovaná psychológia. Nie je to tisícová uzavretá komunita s jasným názvom proti inej „komunite“ s jasným názvom. To by psychologicky bolo vyrovnané ako keď poviem Nemecko hrá hokej proti Slovensku. Ale ak poviem, že Halák hral proti Nemecku dobre, tak už cítim ako sa psychologicky prevaha ťahá na stranu Nemecka a mám tendenciu držať palce Halákovi. Je to presne tá istá hra, kedy sú zlí „ONI“. Nemenovaní zaradom ale proste nejakí zlí „oni“. A keď chcem zdvihnúť sympatie, tak vždy menujem jednotlivca, protivníka pomenujem paušálne a už som tendenčne čitateľa nasmeroval k tomu, kam majú smerovať jeho sympatie.
Tento systém funguje veľmi dobre: keď Kuzminová vyhrá na olympiáde, tak môžeme jasať, že Slovensko získalo medailu (lebo náhodou sme Slováci) a kľudne použijeme aj vyhlásenia, že Kuzminová porazila Rusky, Bulharky, Kanadu aj USA.
V tej súvislosti si vlastne nechcem nič myslieť o akciách popisovaných v tomto článku. Ako nakoniec obratom pripomenul Tomáš Bella, oznamuje iba to, že podporuje porušovanie platných zákonov na základe pocitu, že za dobrú vec sa môže bojovať čimkoľvek a teda aj nečistými prostriedkami.
Ako som už napísal, v tomto prípade nie je čistá dobrá strana proti zlej nečistej. Nesúvisí to ani s tým, či je jedna zo strán omnoho silnejšia.
PS: netvrďte mi v komentároch, že som zástanca tej či onej strany, lebo z tohto článku ste to vycucať nemohli.

A: Šéfe, už nemáme kam ukladať naše súbory, máme plné diskové polia! Potrebujeme miesto na nové dokumenty!
B: Zrarujte a pošlite ich Assangovi.