Maxim E. Matkin opäť publikuje

Neviem ako Vy, ale ja pravidelne sledujem články a hlavne niektoré rubriky na internetovom magazíne inZine. V roku 2001 som sledoval články Maxima s titulom „Polnočný denník“. Seriál má 22 častí a mne osobne sa páčili. Minulý rok som si kúpil aj knižné vydanie Polnočného denníka aj keď som ho ešte priznám sa nečítal.
V týchto dňoch prichádza denník Pravda s letným seriálikom, ktorého autorom je Maxim. Okrem tlačenej formy vrámci denníka Pravda je možnosť si jednotlivé časti prečítať aj na Internete (hlavne na toto som chcel upozorniť).
Nasleduje ukážka prvého dielu „Polnočného denníka“ pre tých, ktorí nevedia, čoho sa to týkalo.

Príliš sexy pre teba
Polnočný denník (1.)
Maxim E. Matkin (25.7.2001)

Tak som sám. Zase po rokoch. Prednedávnom som mal ešte vzťahy tri, čo je vzhľadom na to, že som ich udržiaval paralelne, dosť vyčerpávajúci spôsob života. S prvou som žil dosť dlhý čas na to, aby získala pocit, že som jej pokazil život, v ničom podstatnom ju nepodporoval a že ja môžem za jej kilá navyše a pokazený vzťah s matkou. Keď odchádzala, mala o šestnásť plných kufrov viac, ako keď pred rokmi prišla, vrásku pri koreni nosa a hysterický záchvat. Povedala, že jej bude chýbať moja „hravosť“. Pravdu povediac, mne budú najviac chýbať moje cédečká, ktoré si vzala.
Druhá – to bol vášnivý vzťah založený na sexe a na tom, že je to jedna z najkrajších a najvtipnejších žien, ktoré som kedy stretol. To sú aj všetky dobré vlastnosti, ktoré som u tejto očarujúcej bytosti postrehol. Liečila sa na psychiatrii, klamala za akýchkoľvek okolností a kvôli peniazom by prešla Antarktídu naboso. Dva dni po našom rozchode stretla „dobrého muža na celý život“, ktorý ju okamžite oplodnil a pred pár dňami sa zaňho vydala. V kostole. Štyrikrát do týždňa mi telefonuje a presviedča ma, že je veľmi, „naozaj veľmi“ šťastná.
Tretia bola šarmantná a záhadná. Bola s ňou fakt sranda, vyznala sa v technike a vedela robiť masáž ako bohyňa. Potom prekonala krízu svojho vzťahu a vrátila sa k starej láske. K bývalej spolužiačke z gymnázia. Zostali sme kamarátmi.
Takže som sám. Nemám nikoho a môžem mať všetky.
Som sám a môžem chodiť, piť, zoznamovať sa a počúvať všetky tie múdrosti, sprostosti, klebety a historky, čo okolo seba trúsia ľudia v noci. Nemusím nič vysvetľovať, ani sa ospravedlňovať. Žiadne plány do budúcna, len zber zážitkov. Ak sa vám to zdá trápne, nečítajte ďalej.
Toto je môj nočný denník.
Noc prvá.
Ešte pred polnocou som stretol kamaráta fotografa s digitálnym fotoaparátom. Má zvláštnu úchylku fotiť v noci po krčmách známych a potom ich vystavovať na internete. Má skvelú webovú stránku na túto tému a raz ho za to niekto zabije.
Najskôr sme narazili na dvoch mojich známych – ukážkové prototypy toho, čo možno nazvať slovenskou zlatou mládežou. Sedel s nimi jeden odkvitnutý bývalý emigrant a riešili mimoriadnu aktivitu nejakého ministra na poli obchodu so stíhačkami. Kým prešli k poisťovníctvu, bol som už pri vedľajšom stole.
Tam ma bývalá frajerka kamaráta fotografa zoznámila so svojimi kamarátkami. Boli tri, všetky mali prsia trojky, orgazmus a depresiu. Príliš pekné, príliš inteligentné a príliš sexy, aby sa s nimi niekto zoznamoval. Práve riešili nový objav bývalej frajerky, nejakého mimoriadne rafinovaného chlapíka, pretože s ňou síce spával nahý v posteli, ale odmietal sa s ňou vyspať. „Tak mu ho zober do úst,“ poradila jej kamarátka, pracujúca vraj v reklame, teda s pochopiteľným zmyslom pre skratku. „Čo si? Nebudem si strkať do úst cudzieho vtáka!“ „Všetky vtáky sú cudzie. Veď nemáš vlastného!“ Nato sa rozprúdila debata o orálnom sexe, ktorá nebola nezaujímavá, až na to, že som sa musel spytovať sám seba, prečo o tom hovoria predo mnou. V takom prípade totiž v zásade existujú len dve možnosti: Buď ma chce niektorá do postele, alebo ma pokladajú za homosexuála. Nakoniec sa objavila tretia alternatíva: Dievča z reklamky sa ku mne otočilo a povedalo presvedčivým tónom: „Tak to kristepane napíš, že také ako my sú najlepšie v posteli! S nami je orgazmus, ako keď ťa prejde vlak!“ Tak sa stalo. Môžem dosvedčiť. Ale o tom inokedy.
V tej chvíli boli všetky mimoriadne milé, príťažlivé a tak trochu sladkasté, aké bývajú ženy, keď sú pripravené zoznamovať sa s novými mužmi a nechať sa od nich balamutiť. Dva dokonalé exempláre „nových mužov“ sedeli o dva stoly ďalej. Závideli mi, kontaktovali moje spoločníčky očami a ani za boha sa k ničomu nevedeli odhodlať. Dievča z reklamky vyslalo ich smerom úsmev na tri palce a precedilo cynicky: „O chvíľu sa mi roztrhnú kútiky úst. Ale fakt sa viac snažiť nebudem. Nezaujímajú ma chlapi, ktorých musím zbaliť ja.“ „Ani mňa nebaví čakať, kým sa nejaký pribrzdenec odblokuje. Muž činu, keď niečo chce, tak si to vypýta alebo si to zoberie,“ povedala bývalá fotografova frajerka. „To sú typickí Slováci. Celá naša literatúra a kinematografia je o tom,“ povedala druhá kamarátka, ktorá si robí doktorát na filozofickej: „Heroizácia pribrzdenosti.“
Netrvalo ani štvrť hodiny a dvojici pribrzdencov vypršal čas na rozmyslenie, pretože dievča z reklamky stretlo týpka z marketingového oddelenia medzinárodného koncernu vyrábajúceho zvratky a odišlo s ním k baru. K nám si prisadla zhulená polovica nejakej kapely, ktorú si filozofka púšťa v aute. Riešili rozvody, honoráre, sex, alkohol, fet a SOZU, čo sú vlastne všetky témy, o ktorých som ich kedy počul hovoriť.
Ten večer som sa ešte dozvedel pravidlo o obliekaní na ulicu, podľa ktorého si muž pri pohľade na ženu nemá pomyslieť „Tá má ale kozy!“ alebo „Tú by som pojebal!“, ale má sa POTEŠIŤ!
Potom ma už zbalila nádherná herečka v pokročilom štádiu rozcítenosti. Fantasticky voňala, hrýzla ma do krku, chcela tancovať a cítiť naše prúdiace energie. Nakoniec ma zatiahla na toalety. Z nejakého dôvodu hovoria v poslednej dobe všetky ženy celého vesmíru o reinkarnácii. Je výhodné nebojovať s tým. Je výhodné splynúť s prúdom. Zvlášť preto, že väčšina ostatných mužov sa pri týchto témach ironicky škľabí, vy budete tým zriedkavým príťažlivým zasvätencom. To by ste neverili, čo dokážu vety typu: „Aj ja cítim, že sme sa už stretli. Možno v Starom Egypte. Boli sme faraóni. Aj tento zadok som už určite držal v ruke.“
Kým sme sa pomaly prepracovali do kabínky, z tej vedľajšej sa v tom okamihu ozvalo spláchnutie a vo dverách sa objavila tretia kamarátka od stola bývalej fotografovej frajerky. Vtedy sa tajomne usmievala, nechcela povedať, čo robí a tvrdila, že sa volá Sante. Aj v tejto chvíli sa tajomne usmievala. Veľavýznamne sa na nás pozrela, pomaly si umyla ruky akoby vykonávala nejaký obrad a potom mi povedala tichým hlasom s nádychom veselosti, ako keď voláte oslávenca do izby, kde je preňho pripravené mimoriadne živé, páchnuce a nezvládnuteľné prekvapenie: „Pozor na srdcovú čakru. Vlastne aj na krčnú. Na tie zranené city a nevypovedané veci. Ešte ťa budeme potrebovať.“ Kým sa za ňou zatvorili dvere, tá moja ma stihla celého ohmatať. Kým som vyšiel von, Sante ani jej kamarátky už v podniku neboli.
Na doske stola bolo napísané číslo. Nie telefónne. Číslo bankového účtu. „Objekty pre mužov s fantáziou,“ utrúsil barman na moju adresu. Zdalo sa mi to vtipné len do okamihu, keď som pochopil, že je to jeho univerzálna formulka na preklenutie väčšiny trápnych okamihov mlčania, pri ktorých sa muži tvária tak idiotsky ako asi ja v tej chvíli.
Doma som si hodil do minerálky tri tabletky šumivého vitamínu C a vypil to na ex, mysliac pritom na moju matku – diétnu sestru, astrologičku a odborníčku na tantrický sex – ktorá vždy tvrdila, že vitamínu C sa nemôžeš predávkovať, pretože čo telo nespotrebuje, to vylúči v moči. Mala aj druhé pravidlo: volalo sa MYSLI NA ZAJTRA. Práve preto som mal v ruke flashkartu kamaráta fotografa, preto moju herečku unášal taxík domov a preto som mal príjemne nečakaný pocit, že som sa to nevyvíja až tak zle.
Celý článok na inZine

Všetky diely seriálu „Polnočný denník“
1,
2,
3 … odkazy na ostatné diely sú na konci stránky prvého dielu