Je fakt móda malého písma?

Vít Dlouhý spracoval moje povzdychnutie nad rebríčkom CSS Vault do spotu Móda miniatúrneho písma a musím len poznamenať, že u veľkej časti spravodajských webov je malé písmo pravidlom už spred roka 2000 pričom je podporované aj skupinou grafických designérov, ktorí s obľubou používajú písma zahrnuté pod označením „svojské“ (čiže čo najviac originálne zvolené – príklady neuvediem).
Určite súhlasím s ľudmi, ktorí web používajú okrem základných potrieb aj z nadšenia a tým pádom im webové stránky tvoria významnú časť života za počítačom. O tom, že malé písmo okamžite znamená nápor na oči nebude snáď polemizovať nikto. V príspevku [4] som natienil isté pohnútky, ktoré autorov tlačia do malého písma (tie, ktoré nespomenul Vít). Jedným z faktorov je, podľa mňa, nezdravá preferencia Internet Exploreru (áno je väčšinový) a to hlavne preto, že predsa len ide web stránku spraviť s textom čitateľným. Vít sa zamýšľa nad schodnými riešeniami na tému „aby sa vlk nažral a ovca ostala celá“. Určite musíme vypustiť niektoré typy webov s malými písmenami z množiny „ovplyvniteľných“, pretože sa ich autorov vhodne rýchlo nepodarí presvedčiť o „pravde“. Vítom spomenutá situácia je pravdivá v tom, že dnes ešte neexistuje všeobecne uznávané, prijaté a používané riešenie pre nároky čitateľa k veľkosti písma:

• nemožno ani moc nechávať veľkosť písma „na prehliadač“,
• nemožno dúfať, že sa všeobecne používajú „prílepky“ vo forme User CSS (!important finty),
• každý prehliadač má iný systém pre modifikáciu veľkostí písma a to je ešte neúmerné množstvo rôznych kombinácií prehliadač, nastavenie GUI v OS, používateľove preferencie, zostava prostriedkov pre zobrazenie písma v počítači…

Preto je na webdesignérovi (a to v širšom slova zmysle pre toto remeslo) aby zodpovedne navrhoval layout a vzhľad stránky aj s ohľadom na možné nečakané stavy spôsobené veľkosťami písma alebo dokonca ich nahradzovaním za iné. Podľa môjho skromného názoru je u istého typu projektov (najmä široko populárnych) neprípustné zanedbávať odlaďovanie stránok na tieto prípady. Či už poskytnú čitateľovi pridanú hodnotu vo forme prepínatok veľkostí písma alebo iné nástroje nie je až tak prvoradé (ale poteší to).
Keď to môžem uzavrieť, tak momentálne je asi najvhodnejšie u stránky poskytnúť v súčinnosti s technológiami CSS, cookie, skriptovanie, alternatívne štýly trebárs to prepínadlo.
Prakticky je ešte predčasné debatovať v rozporoch typu zoomovať stránku po zväčšení písma alebo ponechávať šírku nezmenenú pretože oba prípady riešia dva odlišné problémy (zooming rieši veľké rozlíšenia a zväčšenie písma bez zmeny šírky zasa rieši čitateľnosť písma v konkrétnej konjunkcií stránka-monitor-čitateľ).
Ja osobne som na strane precíznejšieho návrhu layoutu s ohľadom na širšie potreby používateľa a uprednosťňujem to hlavne pred scestnými grafickými návrhmi, ktoré je nutné dodržovať s pixelovou presnosťou. Tieto požiadavky bohužiaľ ešte existujú a podľa môjho názoru dýchajú do tretieho tisícročia zvykmi printových médií, Photoshopovými kolážami a stredovekými preferenciami dinosaurských grafikov či „webdizajnérov“. [ktorí si možno už teraz potrebujú rozčúlene nejako kopnúť v komentároch namiesto zamyslenia sa nad tým, čo som napísal – uvidím, pobaví ma ich obhajoba vlastnej invalidnosti pokročiť ďalej ;-)]
Súvislosti:
[1] Yuhůův weblog o webu: Bookmarklet na zvětšování písma
[2] Spravodaj: Chcete sa dostať do CSS Vault?
[3] CSS Vault: gallery
[4] Spravodaj: o’blog, Rhapsody a malé písmo
[5] Letem světem: Optimální velikost písma